mnohí možno ani nebudú tušiť, o čom je reč, pretože sa jednoducho so štiavom nemali ako stretnúť. Pritom ide o jednu z najstarších byliniek, aké ľudstvo pozná a varí s jej pomocou. Kedysi totiž na okyslenie jedla boli len dve možnosti – siahnuť po octe alebo po šťaveli. Citróny sa k nám prikotúľali až okolo jedenásteho, dvanásteho storočia, takže si ľudia museli vypomáhať tým, čo našli okolo seba. Možno si zo začiatku ľudia šťaveľom len spríjemňovali a osviežovali sparné letné dni, načiahli sa do trávy, nazbierali zo tri listy a šup ho do úst, nech ich trochu tá čarovná chuť preberie. Neskôr však zistili, že keď šťaveľ či štiav podusia na oleji a zalejú mliekom či smotanou, jeho chuť sa zjemní. Takto šťaveľom zázračne ochutená omáčka ide prenáramne k rybe či jahňacine. Zo šťaveľu sa postupne stala plnokrvná základná potravina, ktorá nesmela chýbať v žiadnej dobre zabehnutej kuchyni. A počas pôstu to bola dokonca jedna z najčastejšie používaných surovín.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.