žijem s rodinou v Bratislave, ale prácu mám v Žiline.
Ráno zaveziem dcéru na krasokorčuliarsky tréning, a potom už ťahám na Žilinu. Za týždeň sa aj 2 či 3 razy otočím. Dnes som bol kupovať nábytok do divadla, inštaloval som k premiére výstavu Mareka Ormandíka, moja pozícia je vlastne servisman. Zabezpečujem, aby sa u nás ľudia cítili dobre, a mali to, čo pre svoju robotu potrebujú. Ako riaditeľ divadla som nikdy v živote nedal príkaz, buď sa s človekom dohodnem, alebo to nie je. Okrem toho natáčam 14 rokov Anjelov strážnych (odtiaľ tie krídla na fotke), veľa robím s ochotníkmi a teraz aj dosť hrávam. Spustil to brat Martin, keď ma zavolal do Cigána hrať arogantného spupného človeka, ktorý rozpráva vtipy o Cigánoch – fór je v tom, že mám adoptovanú dcéru Rómku Simonku.
od desiatich rokov som chcel byť ženatý a mať rodinu.
V roku 1989 som stretol ženu, ktorá bola úplne obyčajná, ale ja som vedel, že toto je človek môjho života. Že obyčajná je pre ženu urážlivé? Práve naopak, tým je výnimočná. Po šestnástich rokoch s touto báječnou ženou sme začali riešiť dieťa, nešlo to, videl som, ako je žena ponižovaná umelým oplodňovaním, vravím jej, však sa na to vykašli, dieťa adoptujeme. Ako keby ma najprv pánbožko skúšal, až potom prišla Simona.
môj projekt je Simona.
Pre to žijem a všetko sa snažím prispôsobiť tomu, aby tento projekt vyšiel. Úplne zmenila môj spustnutý kariérny svet, upratala ho, naučila ma žiť inú povinnosť. Začínam byť podozrivý, že mám platonický vzťah so 16-ročnou Rómkou! Rád jej robím taxikára, zase ten servisman! Aj pre našich dvoch psov, peruánskych naháčov, som len prevádzkar.
viem byť veľmi popudlivý, impulzívny, až pitbulovský.
Naštvať ma vie skrivodlivosť, klamstvo, hlúposť. Vždy idem na tri pokusy, keď už tretí nevychádza, tak sú dve možnosti. Alebo vidím, že ten človek nemá šancu to pochopiť a rezignujem, alebo sa do neho pustím strašným spôsobom, ako raz na rodičovskom združení do učiteľa, ktorý ponižoval deti. To som bol nepríčetný. Moja žena vstala a odišla, dole mi potom povedala, že sa so mnou rozvedie. Pre mňa to boli ale principiálne veci.
som vyučený elektrikár.
Rozumiem, ako to má byť, ale nie som dva razy zručný. Roboty sa nebojím, ale strašne ma znechucuje, že som taký kyptavý, netrebný. A netrpezlivý. Budem robiť všetko iné, len aby som nešiel meniť reťaz na motorovej píle, lebo najradšej by som ju šľahol o zem. Tak ju radšej zanesiem do Lesníka, s. r. o. Ale to sa mi páči, že drn-drn, a idem jak hovädo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.