tento školský rok bude politológ Samuel Abrahám mať naozaj nárok na veľké oslavy. Pred dvadsiatimi rokmi založil Výberový vzdelávací spolok a začal vydávať časopis kritického myslenia Kritika & kontext. Pred desiatimi rokmi založil školu liberálnych štúdií BISLA, ktorej je rektorom.
Nie div, že sme sa o škole a učení bavili veľkú časť nášho rozhovoru v krásnej školskej záhrade, kde často prebieha aj výučba. Zaujímalo nás, či ho učenie baví a v čom je náročné: „Povedať skvelú prednášku je ľahké, omnoho náročnejšie je zisťovať spätnú väzbu, čo z toho študenti pochopili, vstrebali, reflektovali. V navigovanej diskusii sa študenti naučia najviac, ak sú pripravení, naozaj diskutujú, sú v strehu, radostnom strehu. Nedá sa len tak horníčkovsky tárať, študenti sú nielen rozumní, ale aj krutí, aj ja musím byť v strehu,“ vysvetlil nám.
No ale čo so študentmi, ktorí berú školu len ako aktivitu popri chodení po krčmách? V BISLA takých azda nemajú? „Aj k nám prídu niektorí študenti intelektuálne totálne zanedbaní, dokonca ani záujem nemajú, len ich k nám „dokopali“ rodičia. Snažíme sa ich prebudiť, nie vždy sa nám to podarí, ale ak áno, tak sa z nich často stávajú premianti, ktorí predbehnú aj tých, čo u nás študovať chceli. Pretože prvýkrát v živote našli samých seba. To je základná definícia štúdia, nie naučiť sa, aby som získal prácu, ale zistiť, kto som, čo môžem v tomto svete robiť a aké sú moje limity. Tie sa potom dajú prekračovať a pracovať na sebe.“
V rozhovore pre rubriku Sedem cností a nerestí nám Samuel Abrahám o sebe prezradil, že má rád plniace perá a klasickú hudbu, na ktorú chodí často nielen do Slovenskej filharmónie, ale aj do Viedne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.