braňo „Bebe“ Bezák, Saténové ruky: Ležím vo vani a pozerám si Burdu
Nepovažuje sa za gitaristu, iba na gitare hrá, vie že by mal cvičiť viac, ale dáva do hrania všetko, čoho je schopný. Nemusí si stále kupovať nové nástroje, ale vie veľa času v horúcej vani stráviť tým, že surfuje po inzertných stránkach, aby napokon zistil, že je spokojný s tým, čo má. Hovorí tomu „pozerať Burdu“. Je neadrenalínový typ, bojí sa pavúkov a horskej dráhy. Nenávidí zapájanie káblov, lebo popierajú zákon zachovania energie. Vysvetľuje: „Energia potrebná na to, aby som zbalil a odložil káble, je vždy oveľa menšia ako energia potrebná na rozbalenie.“ Vie sa rýchlo nadchnúť a potom zase „odchnúť“. Má rád matiku aj fyziku, vedel by si predstaviť, že na burze radostne počíta deriváty, ale MATFYZ vymenil za divadlo Stoka, potom Ragtime, Radio_FM a tak ďalej. Všetkým, čím bol, bol rád.
shina, Longital: Keď máš vieru, nemáš strach
Po zúčtovaní daní v Slnko Records sa vždy teší na koncertovanie. Len si sadnúť do vlaku a ísť. „Už za stanicou v prvom tuneli zo mňa všetko spadne, na všetko zabudnem, vypustím, dokonca aj telefón mi prestane zvoniť. Všetci zas začnú volať až vtedy, keď sa blížime naspäť k Bratislave.“ Keď sa potrebuje uvoľniť, štrikuje, kedysi to boli svetre, teraz už len šály, tie si nevyžadujú pozornosť. Rada sa babre v záhradke, musí zapojiť ruky, aby sa jej hlava rozbehla. Nosí len jednu značku oblečenia z merino vlny, je to oblečenie pre športovcov, ale hrať na javisku je vlastne vrcholový šport.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.