ako som hovoril, netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá. Aj to je niečo prirodzené.“ Aké jednoduché. A presné. Aj ja si z detstva najlepšie spomínam na výlety našich rodičov za ich priateľmi. Vidím studňu a záhradný domček s náradím. Pozerám sa na obrovského kocúra, ktorý sa sám stará o mačiatka. To všetko v záhrade pána L., rodinného priateľa a kolegu, kam sme chodili na čerešne. Pozorujem so zatajeným dychom jeho syna, ktorý je hluchonemý, ale – napodiv – milovaný! Samé prekvapenia. To všetko sa na malého človiečika nalepí – raz a navždy.
Spomínam si na služobné cesty našej mamy do planetárií po celom Československu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.