väčšina z nás sa naučila chodiť tak dávno, že už si vôbec nepamätáme, ako ťažko sme sa to učili. A odkedy sme sa to naučili, pripadá nám chôdza natoľko prirodzená, že sa nad jej mechanizmom prakticky nikdy nezamýšľame. Preto si neuvedomujeme, že pre chôdzu je najpodstatnejšia zmena tvaru. Chodíme vďaka tomu, že dokážeme meniť svoj tvar.
Súvislosť nášho pohybu so zmenou tvaru je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, na podobnom princípe sa pohybujeme nielen my, ale skoro všetko – od slimákov až po traktory. Po druhé, zmena tvaru je často do značnej miery (niekedy úplne) neviditeľná, pretože sa deje pod povrchom. Po tretie je vcelku zaujímavé, že sme sa o tom v škole nikdy nič nedozvedeli. A zaujímavé je aj to, že dôvodom vynechania chôdze z hodín fyziky nie je jej prílišná jednoduchosť, ale skôr jej zložitosť.
sila
Takmer všetko, čo sme sa naučili na hodinách fyziky o pohybe, vedie v prípade chôdze k zdanlivým paradoxom. Vezmime si napríklad zákon sily, ktorý je základným zákonom celej mechaniky. Podľa tohto zákona, ak sa chceme dostať zo stavu pokoja do pohybu, musí na nás pôsobiť nejaká vonkajšia sila (vnútorné sily to nezvládnu, pretože ich celkové účinky sa podľa zákona akcie a reakcie navzájom vyrušia). No ale aká vonkajšia sila na nás pôsobí, keď kráčame?
„Chodíme vďaka tomu, že dokážeme meniť svoj tvar. Na podobnom princípe sa pohybujeme nielen my, ale skoro všetko – od slimákov až po traktory.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.