Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Čo robíme, keď chodíme?

.katarína Uhrová .lifestyle

Sedenie je vraj nové fajčenie, vraj zabíja. Aspoň, že Henry David Thoreau prejavoval ľuďom, ktorí stále len sedia, uznanie. Za to, že už dávno neskoncovali so životom.

Čo robíme, keď chodíme? Patrik Giardino/Profimedia Nietzsche pokladal sedenie za hriecha neveril žiadnej myšlienke, čo nevznikla na voľnom priestranstve. Berme si príklad a vyrazme pešo do mesta.

písať o chodení, ešte k tomu sediac a hrbiac sa v interiéri, to už je len koncept! Čítať, ako píšu o chodení iní, znamená, že niečo sa do pohybu predsa len dá, najskôr výčitky svedomia. Zmätený usedený typ ešte môže nazrieť poza výkon a zamerať sa na motivácie tých, ktorí sa nepremiestňujú, ale skutočne chodia. Napríklad režisér Werner Herzog v roku 1974 prešiel pešo z Mníchova do Paríža. Cestu podnikol ako obetu za uzdravenie filmovej kritičky Lotty Eisner. Britská komička Jo Brand tento rok v januári kráčala 240 kilometrov naprieč krajinou v ľúbeznom ostrovnom počasí, čím podporila známu charitatívnu akciu Sport Relief. Lúskaním týchto projektov sa opatrne dostaví, a možno aj pešo, katarzia.

chôdza ako filozofia

Chôdzu je možné poňať vo veľkom štýle a priviesť ju do spoločnosti kategórií ako zmysel, bytie, čas a spol. Frédéric Gros to v knihe Filozofia chôdze (2008) predvádza na majstrovskom stupni. Čítavým štýlom tu na chôdzu nabaľuje myšlienkové vrstvy a buduje celok mnohých presahov. Podrobne sa venuje slávnym hlavám, ktoré chodili pešo vášnivo a vytrvalo a každý inak.

„Byť v pohybe je fajn, ale ako uchopiť čas, ktorý si táto činnosť pýta?“

Friedrich Nietzsche pokladal sedenie za hriech a neveril žiadnej myšlienke, čo nevznikla na voľnom priestranstve. Napriek zdravotným ťažkostiam chodil neúnavne, sám, len so zápisníkom. Arthur Rimbaud od mladosti utekal, presúval sa z miesta na miesto, veľa pokoja nenachádzal, napriek tomu neprestával a doslova sa prekráčal životom.

Immanuel Kant mal v železnom pláne dňa vychádzky naprogramované na piatu popoludní. Chodil v každom počasí po rovnakej trase, ktorú podľa legiend zmenil len dvakrát v živote: keď si potreboval vyzdvihnúť knihu Emil alebo O výchove (J. J. Rousseau bol tiež aktívny chodec) a overiť si info o vypuknutí Francúzskej revolúcie. H. D. Thoreau deň bez niekoľkohodinovej prechádzky rovno škrtal z kalendára. Chôdzu pokladal za vznešené umenie, povolanie, ktorého kapitálom sú voľný čas, sloboda a nezávislosť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite