k Márii Riškovej máme v redakcii .týždňa mimoriadne vrelý vzťah. Hoci ju väčšina ľudí pozná ako kurátorku, zakladateľku a koordinátorku mnohých projektov najmä v oblasti nových médií, my ju poznáme aj celkom inak. Ako zastupujúcu jazykovú redaktorku v celkom starom médiu – v papierovom časopise.
Ako sa so svojím umeleckým zameraním dostala k občasným jazykovým korektúram? „Vždy som sa zaujímala aj o slovenský jazyk. Študovala som dejiny umenia a kultúry, k tomu jazyk patrí, v 90. rokoch som učila Američanov slovenčinu, robila som editorské veci pre Ľuba Longauera, pomáhala v Nota Bene. Veľmi rada by som robila editorku publikácií, lebo si myslím, že na to mám talent, aj by mi to išlo, aj to robím dobre. Ale nemám na to čas.“
„Túžim dosiahnuť stav, aby som sa obžierala radšej čítaním.“
Čo píše teraz? „Teraz píšem najmä zápisy z porád a mejly. Mohla by som odpovedať na ne častejšie a rýchlejšie, ale ja ich píšem dôkladne. Viem, že príde rezignácia, už teraz ich skracujem, uvedomujem si, že ľudia nemajú čas čítať dlhé mejly.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.