Výtvarník Peter Kalmus nedokáže oddeliť, čo je jeho súkromný život a čo umenie a tiež nedokáže mlčať a nedať najavo svoje politické názory. A tak to bolo aj počas nášho rozhovoru do rubriky Sedem nerestí a cností, ktorý sme robili v jeho piešťanskom byte uprostred inštalácie (De)monštračné pozadie. Je hrdý zástupca generácie sex&drogy&rock&roll a drží sa otcovej rady, že keď už nebude mať chuť na nič z menovaného, tak je vážne chorý. Ako dieťa chcel byť šofér autobusu, ale autobus šoféroval len raz, dvadsať metrov a rovno do múru. Dnes si spolu s Julom Satinským hovorí, že šoférovanie nie je pre každého a radšej vášnivo bicykluje a behá. Aby pritom úplne prestal myslieť na robotu a len relaxoval, musí behávať bosý a poriadne dávať pozor, čo je na chodníku.
„Keby sa nebál, už je ten Biľakov pomník dávno rozbitý.“
Druhou jeho vášňou je chodiť dennodenne po kontajneroch a loviť odtiaľ literatúru faktu, nástroje z pitevne a iné šialenosti, z ktorých potom skladá svoje diela. Nebojí sa priznať, že nie je žiadny odvážny Batman, zvlášť po konflikte s fanatikmi pri odhalení busty vojnového zločinca Esterházyho. Keby sa nebál, už je ten Biľakov pomník dávno rozbitý. Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom papierovom vydaní časopisu alebo tu.
Mnohorozmerná osobnosť Petra Kalmusa sa len ťažko dala vtesnať do jednostranového článku v časopise, tu je ešte zopár zaujímavostí, ktoré sa nám do papiera nezmestili:Fajčenie mi prospieva. Keď som behával maratóny, objavila sa únavová astma. Vtedy mi poradil lekár a priateľ, že nikde inde, len pri fajčení vzniká NO, kysličník neviemaký, ktorý veľmi prospieva dýchaniu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.