bolo to presne pred piatimi rokmi. Ako čerstvá posila do redakčného tímu .týždňa som napísala článok o mikulášskej tradícii a od nášho kreatívneho direktora Roba Csereho, ovenčeného svetovými cenami za fotoediting, som dostala direktívu horšiu ako Maruška v Dvanástich mesiačikoch. Uprostred šialenej zimnej chujavy zabezpečiť nafotenie ilustračných obrázkov k textu, ktoré nebudú pod našu svetovú obrazovú úroveň. Zohnať jahody by bolo ľahšie, ale išla som do toho.
Dohodla som kostýmy, fotografa Borisa Németha a nadšene prišla do redakcie s tým, že potrebujem dvoch-troch kolegov, aby sa do tých kostýmov navliekli. Všetci odmietli. Iba Juraj Kušnierik, vidiac moje zúfalstvo, sa nado mnou zľutoval, povzbudil ma, že všetko sa nejako vyrieši a bude to dobré. S úsmevom sa nechal odviezť v totálnej snehovej kalamite do hotela Bratislava, kde mala požičovňa kostýmov kancelárie. Navlečení do kostýmov sme potom blúdili chodbami hotela, strašili vo výťahoch hotelových hostí a hľadali vhodné miesto na fotenie. Nakoniec to bola veľká zábava a dopadlo to presne tak, ako Juraj sľúbil.
„Myslím, že postava dobrotivého svätého Mikuláša Jurajovi veľmi sedela.“
Keď pred nedávnom na Islande nečakane dotĺklo dobrotivé srdce nášho kolegu a ľudia začali spontánne na sociálnych sieťach vyťahovať fotky, na ktorých sú s ním odfotení, zistila som smutne, že ja vlastne s Jurajom žiadnu spoločnú fotku nemám. Až potom som si spomenula, že mám! A to nie hocijakú. V časopise sa pred piatimi rokmi ocitla len jedna, preto využívam príležitosť prepublikovať text a pridať zopár nikdy nezverejnených fotografií. Myslím, že postava dobrotivého svätého Mikuláša Jurajovi veľmi sedela.
Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku,
zlož tú svoju plnú nošku,
daj nám z tvojich darov trošku,
či koníka medového,
či koláča makového,
veď ty, strýčku Mikuláš,
mnoho dobrých vecí máš.
Najprv to bola Diana, bohyňa lovu. Potom cez mesto prišiel svätý Mikuláš. Na dedinách zľudovel na strýca s fúzami z kúdele. Rusi svätého nahradili ideologicky prijateľnejším Dedom Mrázom. Toho na červenom kamióne zahnal späť na Čukotku hybridný Santa Claus. Medzi Dedov Mrázov, Santa Clausov, Otcov Vianoc (Pére Noël) sa nám ešte priplietol Ježiško, ktorým sa pokúšal nahradiť svätého Mikuláša reformátor Martin Luther. Ako však ukázal čas, do našich širokých sŕdc a obdarúvacích obyčajov sme napokon prijali všetkých. Máme v tom poriadny zmätok, tak sa v tom trochu zorientujme.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.