bezdetnosť, vek, samoľúbosť a náhodná kúpa časti mojej tvorby zberateľom, na týchto pilieroch stojí motivácia zriadiť vlastné múzeum,“ vysvetlil výtvarník Otis Laubert. Že to nebol najhorší nápad, o tom svedčí aj ocenenie Tatrabanky za výtvarný počin, ktoré dostal približne pred vyše týždňom práve za Otis Laubert Museum. „Túto ideu niekoľko rokov podporoval galerista Juraj Čarný. Ale bez mojich pomocníkov a dnes už aj blízkych priateľov, najmä Anny Márie Juhásovej, Dominika Hlatkého a Matúša Romana, by expozícia nevznikla,“ dodal výtvarník.
Zdá sa, že pomocníci majú na Otisa Lauberta pozitívny vplyv vo viacerých smeroch. Ako nám prezradil v rozhovore pre rubriku Sedem cností a nerestí, odmalička je šetrný, nerád darúva či požičiava, o čom svedčí napríklad aj objekt, kde sú známky prišraubované veľkými šraubmi a volá sa: Toto snáď už môžem ukázať aj vášnivému zberateľovi. Až teraz, vďaka mladým spolupracovníkom, sa učí premôcť a podeliť sa.
„Keď mu vyschne kvet, premení ho na objekt s názvom: Prehovoril som bonsai, aby už odo mňa nežiadal vodu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.