detský tábor je v plnom prúde. Klasický program, súťaže, výlety, diskotéky, táborák, kúpanie, kryštalizujú sa prvé lásky, na ošetrovni zatiaľ skončilo len zopár odrenín a jedno podozrenie na úpal. Aj počasie sa vydarilo. Na raňajky je praženica z vajec od domácich sliepok, fantasticky sa do nej namáča chlieb. Poobede začne horor. V noci vrcholí. Deti i vedúci, všetci takmer do jedného, postupne začínajú vracať, majú bolesti brucha, vysoké horúčky, hnačky.

Odolnejší sa starajú o slabších, nadránom už pomedzi chatky pobehuje len vedúca, ktorá držala bezvajíčkovú diétu, a zdravotník, ktorý raňajky prespal. Ráno prichádza posila, lekár a hygienik, robia sa nepríjemné výtery, poobede prikážu rozpustiť tábor.

Ešte po rokoch si budú všetci spomínať na tento tábor ako na peklo, ktoré pokazilo celé leto. Lenže to nie je celkom pravda. Čo sa pokazilo, sú len spomienky na tábor. Pritom až do tej nešťastnej praženice to boli dva týždne ničím nerušenej zábavy a letnej pohody. Tie však kompletne premazala spomienka na hnačky, bolesti a nepríjemné vyšetrenie.

.