Rozširujem si obzory.
Priateľov si vyberám aj z prostredia, ktoré nemá s cirkvou nič spoločné. Je pre mňa zaujímavé pozorovať ich myslenie, cítenie, úprimné hľadanie čistoty a spravodlivosti. Šiesty rok som v psychoterapeutickom výcviku, dynamický smer. Nezískam síce certifikát, aby som si mohla otvoriť vlastnú prax, ale prišla som tam k neuveriteľným objavom a medzi úplne inak rozmýšľajúcich a posudzujúcich ľudí.
Spievam.
S manželom spolu spievame v našom spevokole. Spievame aj doma, niekedy viem lepšie jeho basové party ako svoj. Keď sa chcem odmeniť, urobiť dobre pre svoju dušu, idem na operu. Je pre mňa zaujímavé, ako speváci narábajú s hlasom. V činohre zas rada počúvam reč. V detstve som sledovala nedeľné chvíľky poézie, ako si umelci dávajú záležať na výslovnosti každej hlásky, aby to slovo zaznelo. Strašné, čo dnes ľudia robia s rečou.
Prejavujem svoj nesúhlas.
Nie som ticho, preto s niektorými ľuďmi nemôžem mať dobré vzťahy. Ocitám sa aj v pozícii hovorcu za ľudí, čo prikyvujú, ale sami radšej nič nepovedia, no po predošlých skúsenostiach som už väčší taktik. Naivná úprimnosť nie je dobrá, lebo oponent sa zablokuje, odpíše vás ako večného kritika a nedosiahnete nič. Na výcviku som sa naučila, že človeku sa treba prihovoriť tak, aby tomu porozumel, dať si záležať na spôsobe, akým to bude môcť prijať a nebude sa cítiť ohrozený, prevalcovaný.
Veľmi ťažko sa rozhodujem, dlho zvažujem všetky za a proti.
Som na seba prísna, perfekcionistka, prvorodená, kým dám von myšlienku, je to pôrod. Bolí a dlho trvá. Kázeň tvorím aj desať hodín, niekoľkokrát sa k napísanému vrátim. Keď si čítam, čo som kázala pred desiatimi rokmi, rozmýšľam, ako to vôbec mohol niekto počúvať. Viem, že predstupujem pred ľudí vzdelaných, rozhľadených, schopných, vnímam ich očakávania a nároky. To mi napriek dobrým spätným väzbám zabraňuje namýšľať si niečo. Nikdy si nehoviem v pocite, že som úžasná.
Pred šibačmi som vždy utekala do kostola.
Tam som bola v bezpečí. Cez sviatky som celé dni v kostole. Rada. Najnáročnejšie pre mňa nie sú bohoslužby ako také, na tie som už pripravená, ale stretnutia s množstvom ľudí. Okrem prianí si naraz vypočujem desiatky radostí a starostí v minimálnom čase. Keď prídem domov, som úplne grogy. Našťastie mám skvelého muža, ktorý mi rozumie. S veľkým upratovaním sa netrápim, nevyvárame ani žiadne extra jedlá. Ale potrpím si na jedálenský servis, aby bolo krásne prestreté. Milujem pekný porcelán. A aj minerálku bežne pijem z pohára na stopke.
Nemecko je pre mňa zasľúbená krajina.
Chodím sa tam nadýchať normálnej teológie. U nás sa neviem zaradiť. Nemôžem súhlasiť s duchovným prúdom fundamentalistov, ktorí ľudí rozdeľujú na veriacich a neveriacich, ale ani s tými, ktorí berú všetko light. V Nemecku som zažila, ako sa poznatky teológie ako vedy uplatňujú a rozmieňajú na drobné pre súčasných ľudí.
Na múdrosť a spravodlivosť nedám dopustiť.
Mám rada tento biblický verš: Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. Nemôžem zniesť, keď sa niekomu deje krivda. Ale aj keď sa zdá, že je všetko otrasné, že tejto krajine, cirkvi, rodine, človeku už nič nepomôže, vtedy sa stane niečo neplánované, nepredvídateľné. My to vykladáme ako Boží zásah. V ten vo svojej námahe a napriek všetkým ľudským aj systémovým zlyhaniam neúnavne verím.
Priateľov si vyberám aj z prostredia, ktoré nemá s cirkvou nič spoločné. Je pre mňa zaujímavé pozorovať ich myslenie, cítenie, úprimné hľadanie čistoty a spravodlivosti. Šiesty rok som v psychoterapeutickom výcviku, dynamický smer. Nezískam síce certifikát, aby som si mohla otvoriť vlastnú prax, ale prišla som tam k neuveriteľným objavom a medzi úplne inak rozmýšľajúcich a posudzujúcich ľudí.
"Nie som ticho, preto s niektorými ľuďmi nemôžem mať dobré vzťahy. Ocitám sa aj v pozícii hovorcu za ľudí, čo prikyvujú, ale sami radšej nič nepovedia."
Spievam.
S manželom spolu spievame v našom spevokole. Spievame aj doma, niekedy viem lepšie jeho basové party ako svoj. Keď sa chcem odmeniť, urobiť dobre pre svoju dušu, idem na operu. Je pre mňa zaujímavé, ako speváci narábajú s hlasom. V činohre zas rada počúvam reč. V detstve som sledovala nedeľné chvíľky poézie, ako si umelci dávajú záležať na výslovnosti každej hlásky, aby to slovo zaznelo. Strašné, čo dnes ľudia robia s rečou.
Prejavujem svoj nesúhlas.
Nie som ticho, preto s niektorými ľuďmi nemôžem mať dobré vzťahy. Ocitám sa aj v pozícii hovorcu za ľudí, čo prikyvujú, ale sami radšej nič nepovedia, no po predošlých skúsenostiach som už väčší taktik. Naivná úprimnosť nie je dobrá, lebo oponent sa zablokuje, odpíše vás ako večného kritika a nedosiahnete nič. Na výcviku som sa naučila, že človeku sa treba prihovoriť tak, aby tomu porozumel, dať si záležať na spôsobe, akým to bude môcť prijať a nebude sa cítiť ohrozený, prevalcovaný.
Veľmi ťažko sa rozhodujem, dlho zvažujem všetky za a proti.
Som na seba prísna, perfekcionistka, prvorodená, kým dám von myšlienku, je to pôrod. Bolí a dlho trvá. Kázeň tvorím aj desať hodín, niekoľkokrát sa k napísanému vrátim. Keď si čítam, čo som kázala pred desiatimi rokmi, rozmýšľam, ako to vôbec mohol niekto počúvať. Viem, že predstupujem pred ľudí vzdelaných, rozhľadených, schopných, vnímam ich očakávania a nároky. To mi napriek dobrým spätným väzbám zabraňuje namýšľať si niečo. Nikdy si nehoviem v pocite, že som úžasná.
Pred šibačmi som vždy utekala do kostola.
Tam som bola v bezpečí. Cez sviatky som celé dni v kostole. Rada. Najnáročnejšie pre mňa nie sú bohoslužby ako také, na tie som už pripravená, ale stretnutia s množstvom ľudí. Okrem prianí si naraz vypočujem desiatky radostí a starostí v minimálnom čase. Keď prídem domov, som úplne grogy. Našťastie mám skvelého muža, ktorý mi rozumie. S veľkým upratovaním sa netrápim, nevyvárame ani žiadne extra jedlá. Ale potrpím si na jedálenský servis, aby bolo krásne prestreté. Milujem pekný porcelán. A aj minerálku bežne pijem z pohára na stopke.
Nemecko je pre mňa zasľúbená krajina.
Chodím sa tam nadýchať normálnej teológie. U nás sa neviem zaradiť. Nemôžem súhlasiť s duchovným prúdom fundamentalistov, ktorí ľudí rozdeľujú na veriacich a neveriacich, ale ani s tými, ktorí berú všetko light. V Nemecku som zažila, ako sa poznatky teológie ako vedy uplatňujú a rozmieňajú na drobné pre súčasných ľudí.
Na múdrosť a spravodlivosť nedám dopustiť.
Mám rada tento biblický verš: Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. Nemôžem zniesť, keď sa niekomu deje krivda. Ale aj keď sa zdá, že je všetko otrasné, že tejto krajine, cirkvi, rodine, človeku už nič nepomôže, vtedy sa stane niečo neplánované, nepredvídateľné. My to vykladáme ako Boží zásah. V ten vo svojej námahe a napriek všetkým ľudským aj systémovým zlyhaniam neúnavne verím.
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní časopisu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.