v preklade z piemontského nárečia, pretože táto voňavá nádhera pochádza práve odtiaľ, to znamená horúci kúpeľ. Je to názov trošku ironický, pretože v tomto kúpeli by sa teda nikto dlho nekúpal, dokonca by do neho ani prst neomočil. Ponára sa však do neho rôzna sezónna zelenina, aby sa tak ochutila a získala neodolateľný taliansky šmrnc. Bagna cauda je totiž omáčka, dnes by sme povedali dip. 

No nie hocijaký – poriadne korenistý a hrejivý. Podáva sa totiž horúca, v špeciálnych nádobách s dolným ohrevom – kedysi to bol kahanček či svietnik, dnes sa už tieto nádobky, ktoré volajú fojot alebo fujot, dodávajú s plynovým horáčikom. Na prvý pohľad celá súprava k horúcemu kúpeľu vyzerá ako jednoduchší set k švajčiarskemu fondue. No táto omáčka nie je z rozpusteného syra.