prvé stretnutie s nimi je vždy osudové. Samozrejme, nehovoríme o stretnutí niekde v ázijskom bistre v Európe, ale tvrdý čelný náraz priamo v ich rodisku. Našinec obklopený všetkými tými exotickými vôňami, paralyzovaný neuveriteľným teplom a vlhkosťou, neschopný čokoľvek dať do úst v strachu, že ho zaleje ďalšia vlna potu a on sa v nej už určite utopí, sedí v reštaurácii nad jazerom Hoan Kiem v Hanoi a v menu hľadá niečo ľahunké, malinké, niečo, čo by ho nezabilo. Podíde k nemu čašník a čaká. 

Vidí jeho bezradnosť, a tak so suverenitou profesionála len mávne rukou, odoberie mu menu napriek tomu, že našinec sa už chce rozhodnúť, no má to márne: čašník rázne pokynie hlavou, že on vám už vybral a o jeho rozhodnutiach sa nediskutuje. Ukloní sa, usmeje sa a zakričí niečo do kuchyne.