vonku inverzia, no na tanieri to vyzerá, akoby prišlo k náhlemu otepleniu a nastal odmäk. Z bielych kopcov, na ktorých sú kde-tu porozsýpané bodky maku, sa parí. Tá para nám udiera do tvárí, ovíja sa okolo našich červených líc, vyštípaných od mrazu a vetra. Pomaly, ale iste nájde náš nos a pošteklí nás na tých správnych miestach.
S nami, vytrénovanými športovcami, námorníkmi svahov, len tak nič nepohne, no tento závan, ten s nami vie zamávať. Zrazu zabolia rozmŕzajúce nohy v lyžiarkach a stehná začínajú tuhnúť. Akoby chceli povedať, tu budeme, tu zostaneme, nikam sa už nepôjde. A zober tú prekliatu ruku, ktorá doteraz držala len palice a kotvu, nakrájaj ňou tú nafúknutú perinu, ten dymiaci kopček a šupni ho do úst, krucinál!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.