priznám sa, nie som veľkým fanúšikom aperolu. Treba však priznať, že večernému mestu dodáva nebývalý šmrnc. Dámy s ním za stolíkmi vyzerajú elegantne a spokojne, v ohromných pohároch sa prevaľuje nápoj zvláštnej, neuchopiteľnej oranžovokrvavej farby, v ktorom si švitoria nepokojné bublinky prosecca a odľahčujú horko-sladkú chuť aperolu, likéru z horkých krvavých pomarančov.
Spolu potom oba alkoholy na podnebí vytvoria exotickú, takmer cukríkovú chuť. Zdá sa však, že ľuďom sa pomaly horkasté chute zunovali a po obrovskej vlne gin tonikov a aperolov sa znova rozjarené a letom uvoľnené ľudstvo rozhodlo pátrať v trošku jemnejších a hravejších chuťových vodách. Zo stolíkov pomaly ale iste ubúda oranžovej a objavuje sa v tých istých klenutých objemných pohároch na long drinky bledožltá iskrivá farba, doplnená o prúžky citrónu a lístky mäty. Horký aperol vystriedalo kyselkavé limoncello. A posun je to teda riadny. Akoby sme zrazu namiesto ťažkého zimného parfumu zacítili svieži vánok ľahkej kolínskej.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.