tá vôňa visí vo vzduchu. V Bulharsku, Albánsku, Srbsku, Čiernej Hore, Kosove, Bosne a Hercegovine. Čiastočne ju môžeme zacítiť aj v Turecku či v Grécku. No nie je taká intenzívna ako na Balkáne. V Bulharsku sa jej dokonca vôbec nedá vyhnúť. Čokoľvek vám donesú na stôl, máte ju tam. Či už  to bude ugrilované mäso alebo fazuľkový prívarok. Zvláštna, jemne ťaživá a zároveň pikantná vôňa. Mnohí sú po návšteve Balkánu tou vôňou a chuťou úplne presýtení. Je pravda, že je naozaj výrazná a veľmi charakteristická – jedlá tak trochu vtláča do jedného chuťového vnemu a často si celé menu kompletne podrobí. 

Treba povedať, že na Balkáne sa čubricou nešetrí. Ktovie, prečo to tak je. No zároveň dodajme, že často práve tí, ktorí sa na ňu sťažujú, si s radosťou doma na Slovensku sypú celé hrste majoránu do všetkého, čo pripomína prívarok či guláš alebo len tak okrajovo prešlo okolo akéhokoľvek mäsa. Nečudoval by som sa, keby mal podobne presýtený pocit cudzinec z nášho majoránkového šialenstva.