bola éra vrcholného fusion (jazz rocku) a v neuveriteľne farebnej, elektrizujúcej (a elektrickej) hudbe kapely, ktorá predznamenávala world music, sa nám do synaptických spojení zaryli linky saxofónu Wayne Shortera, saxofonistu, ktorý mal kapelu „na svedomí“ – spolu s Rakúšanom, klávesistom Josefom (Joe) Zawinulom a českým emigrantom Miroslavom Vitoušom. 

V šestnástich začal hrať na klarinete, skoro prešiel na tenorsaxofón. Po absolvovaní hudby na New York University dva roky pôsobil v armáde. Profesionálom sa stal v roku 1959 ako hráč v Orchestri Maynarda Fergusona, kde chvíľu pôsobil aj klávesista jeho budúci kolega Joe Zawinul. Stal sa blízkym priateľom revolucionára Johna Coltranea, ktorý patril k najväčším hudobným inovátorom vôbec. Často sa o hudbe „len“ rozprávali dokazujúc, že diskurzo hudbe môže byť rovnako prínosný ako hranie. Na konci roku 1959 sa stal členom Arta Blakey’s Jazz Messengers a s trubkárom Leem Morganom vytvorili unikátny zvuk. 

Wayne Shorter celý život hrával s najväčšími originálmi a sám bol jedným z nich. Už nie je. Tento rok sa musíme pripraviť na viacero strát, lebo veľa legiend má skrátka „ten“ vek. Shorter nás opustil rok pred deväťdesiatkou. „Dnes o 4:00 Wayne Shorter pokojne pokračoval vo svojej obrovskej ceste do neznáma. Bol obklopený milujúcou rodinou. Podľa jeho slov: ,Je čas ísť pre nové telo a vrátiť sa, aby sme pokračovali v misii,‘“ napísala jeho rodina na Shorterov facebookový profil.