škrípal som zubami so svojím čelom až do puberty, ale potom ma zachránila úžasná hudba pritekajúca všakovakými kanálikmi, ako boli Janko Berky Mrenica junior, môj spolužiak na LŠU, alebo Ďuro Černý, ktorý mal ako vtedy jeden z mála  špičkovú aparatúru. Práve ten mi nevedomky zmenil môj hudobný svet, keď mi predal jedničku Mahavishnu Orchestra (za slušnú sumičku). 

Už vtedy som zistil, že mojimi idolmi budú skôr gitaristi a klávesisti ako čelisti. No a od Hammera (klávesák prvej zostavy Mahavishnu Orchestra) je k Beckovi už blízko. Tí dvaja sa teda našli! Ich hudobná spriaznenosť sa prejavovala aj v ich zvukovom súznení. Hammer sa svojimi moogmi vedel prečarovať do gitarovej podoby. 

„Skutočne neviem, čo mám na ňom radšej, či túto jeho spevnosť, všadeprítomné hranie sa s pákou alebo to, že sa hrabe v starých autách.“