carmencita z dielne Thomasa Alvu Edisona je asi dvadsaťsekundový záber na tancujúcu flamenco divu Carmen Dauset Moreno. Ak teda napíšeme, že Rómovia priťahovali filmárov odnepamäti, je to úplne v poriadku. Išlo – a stále aj ide – o filmárov až na pár výnimiek výlučne z „druhého brehu“, nerómskeho pôvodu. Lákala ich inakosť reálnych kulís, protagonistov, príbehov; ich atraktívnosť, exotickosť, farbitosť, hudba, spev, tanec; slúžili im neraz ako referenčná plocha, od ktorej sa dá odraziť k hlbšej výpovedi o sebe samom. Takmer vždy to však bol pohľad ponad trhlinu medzi dvoma prostrediami. Jej šírku ovplyvňujú rôzne skutočnosti: scitlivenie, empatia, porozumenie, vhľad, poznanie... Čím užšia ruptúra medzi autorom a protagonistom, tým väčšia nádej na tú pre umeleckú tvorbu typickú, navýsosť subjektívnu objektivitu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.