tieto hodnoty však nie sú samozrejmosťou a niektoré majú nielen viacero úrovní, ale ich obsahy môžu byť niekedy až protichodné. V dnešnom (pred)vianočnom rozmýšľaní by som sa preto chcel pozrieť na komplexnosť konceptu ľudskosti a ľudskej dôstojnosti – pre účely tejto eseje ich budem chápať ako významovo rovnaké – a položiť v duchu nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho jednoduchú, ale zásadnú otázku: Môžu byť Vianoce bez Boha?
tri kotvy pocitu ľudskosti
Existujú aspoň tri spôsoby, ako ukotviť naše chápanie ľudskosti, teda pocitu či presvedčenia, že sme takpovediac všetci na jednej lodi. I keď sme ako ľudia často až priepastne rozdielni, stále nás spája to, že sme ľudia a že vieme cez priepasti stavať mosty.
Prvé chápanie ľudskosti pochádza z antického Grécka, druhé z doby renesančného humanizmu a osvietenstva a tretie z pera kresťanstva. Postup bude nasledovný. V krátkosti ich predstavím a potom vyslovím istú pochybnosť, ktorú nazývam Nietzscheho otázka, a znie nasledovne: Ak neexistuje Boh, mení sa naše chápanie ľudskosti? Inými slovami, ak neexistuje Boh, je možné veriť v ideál ľudskosti, ktorý predpokladá, že sme si všetci rovní? Ak sú Vianoce stále symbolom tejto ľudskosti, štedrosti, solidarity a dobroty bez predsudkov a hraníc, môžu byť Vianoce aj bez Boha?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.