rastie nám stratená generácia, ktorá s väčším či menším šťastím prežila vojnu, ale o pokoj a radosť zo života bude musieť bojovať viac, ako keď čelila smrti na bojisku. Paul Bäumer, hlavný hrdina románu Na západe nič nové od Ericha Maria Remarqua a jeho filmových adaptácií, spolu s kamarátmi narukoval pod vplyvom vzletných rečí triedneho profesora Kantorka o tom, aké hrdinstvo je oddane slúžiť vlasti. Priateľstvo chlapcom pomáhalo znášať hlad, zimu a čoraz viac sa predlžujúce trápenie. 

Až v ústrety nepriateľovi si vojaci uvedomili, že aj oni sú len ľudia. „Mlčanie sa vlečie. Hovorím a musím hovoriť. Preto sa mu prihováram. ,Kamarát, nechcel som ťa zabiť. Keby si sem skočil ešte raz, neurobil by som to, ak by si bol aj ty rozumný... Teraz však vidím, že si človek ako ja. Myslel som na tvoje ručné granáty, na tvoj bodák a na tvoje zbrane – teraz vidím tvoju ženu a tvoju tvár a to, čo máme spoločné. Odpusť mi kamarát! Vidíme to vždy príliš neskoro,“ píše sa v pasáži, v ktorej Paul zabil francúzskeho vojaka.