koncom sedemdesiatych rokov som sa už celkom dobre orientoval v muzike, vedel som, čo sa mi páči a čo nie. S pánom bratom sme si púšťali v izbe rockerinky od výmyslu sveta a zo susednej sestričkinej izby skoro stále zneli skladby Boney M, Eruption a ABBA. Samozrejme že sme jej to tolerovali, veď ona tiež nefrfľala na tú našu muziku. Našimi hrdinami vtedy boli Zeppelini, Párpli, Black Sabbath, Alice Cooper, Nazareth a kopec ďalších.
V tej dobe bola punková vlna ešte v plienkach a teda z punku sa k nám dovtedy ešte nič nedostalo, tak sme sa intenzívne venovali tejto rockovej muzike. Na stene nám viseli plagáty našich idolov, z reproduktorov dunela ich hudba a svet bol taký akýsi krajší a farebnejší.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.