priestory niekdajšej elektrárne, prístavbou rozšírené o impozantné výstavné plochy, dočasne uzavrela covidová pandémia, čo viedlo k dvojročnému odkladu pozoruhodného projektu: prezentácie tvorby štyroch žien, umelkýň, ich revolučného prínosu do rozvoja svetového sochárstva.

Deň po poslednej rozlúčke s kráľovnou Alžbetou II. Tate Modern otvára výstavu, výber z tridsiatich tvorivých rokov Marie Bartuszovej, ku ktorej v niekoľkotýždňových intervaloch a v samostatných výstavných celkoch sprístupnia diela Čiľanky Cecilie Vicuña (1948), Poľky Magdaleny Abakanowicz (1930 – 2017) a stálice britskej výtvarnej scény Barbary Hepworth (1903  –  1975), tentoraz vystavujúcej v Tate St. Ives. 

krása

„Dosiahnuť krásu je namáhavé,“ hlása Sokrates z Platónovho dialógu Hippias Väčší. Sokrata prekvapuje neúčasť niekdajších filozofov v politickom živote, čo Hippias vysvetľuje: filozofovia zrejme boli rozumovo prislabí, aby naraz boli to i ono – mudrcmi aj politikmi.

Nielen antickí Gréci a teoretici umenia si kladú otázku o podstate toho, čo lahodí zraku a je príčinou rôznorodého stupňa občianskej angažovanosti umelca, prípadne húževnato interpretujú filozofické posolstvo konkrétneho diela.