Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.festivalová správa z Martina po treťom divadelnom dni

.tereza Hladká .kultúra

Dotyky a spojenia sa preklopili do svojho štvrtého dňa. A aké boli predošlé tri?

.festivalová správa z Martina po treťom divadelnom dni Tereza Hladká

mladý štart

Pondelok tradične patril sekcii Junior a študentom vysokých umeleckých škôl. Po predstaveniach Nakúpené (Akadémia umení z Banskej Bystrice) a Equus (VŠMU z Bratislavy) sa začali aj prvé festivalové diskusie. Spätnú väzbu pri debatách študentom poskytli nielen ich rovesníci, ale konfrontovali sa aj s názormi zo širšieho publika. Odvaha ísť do zložitých osobných, ale aj spoločensky ešte stále tabuizovaných tém, mladým tvorcom rozhodne nechýba. To v stredu potvrdili aj študenti len druhého ročníka VŠMU s inscenáciou Umlčané. V prvý festivalový večer sa hudbou rozozvučala aj divadelná kaviareň Brept, vďaka domácemu martinskému súboru a pesničkám z inscenácie Biológia politika – Fouché!!!. Program pre mladé publikum v utorok ráno otvorilo Nezávislé divadelné zoskupenie ODIVO s príbehom o Vlkovi, ktorý vypadol z knižky. Hravá rozprávka so živou hudbou určite zaujala aj svojich dospelejších divákov, hlavne milovníkov papiera a krásnych knižiek. 

hlavný program

Hlavný festivalový program sa poobede začal inscenáciou Prevádzači bratislavského nezávislého divadla DPM. Silný text Lenky Garajovej hovorí o štyroch mladých ľuďoch a ich bolestnom vyrovnávaní sa so smrťou svojho kamaráta. Inscenácia vyniká aj svojím humorom a krehkosťou. Diskusia po predstavení odhalila aj osobnejšie pozadie neľahkej témy, o ktorej sa ešte stále ťažko v spoločnosti hovorí. Večer festival oficiálne otvorili jeho patróni, herci Božidara Turzonovová a Jevgenij Libezňuk. Pripomenuli, akí dôležití sú pre divadlo a divadelníkov diváci a ich prítomnosť, a že závislosť na živom divadle je niečo, čo všetci zdieľame aj tu na festivale. 

Druhá inscenácia hlavného programu patrila zvolenskému Divadlu Jozefa Gregora Tajovského a dramatizácii románu Kataríny Kucbelovej Čepiec. Dramaturgička inscenácie Uršuľa Turčanová na následnej diskusii hovorila o súčasnom návrate osobnejších tém v príbehoch obyčajných ľudí, čo potvrdzuje aj zvolenská inscenácia. Pre súbor, ktorý disponuje mimoriadnym hudobným prejavom (a mohol vyniknúť vďaka krásnej hudbe Martina Geišberga) je Čepiec istým spôsobom zlomovým počinom. Pondelňajší večer patril aj otvoreniu programu na námestí – tanečníci z Creedance Company spolu s hudobníkmi z formácie Maca a Kapela roka uviedli snový projekt Lepetit Malý princ. Teplota síce klesla na trinásť stupňov, ale inscenácia všetkých nepochybne zahriala. A keď už nie na tele, tak aspoň na duši.

vrchol?

Neradno vynášať festivalové súdy ešte uprostred jeho trvania, ale tretí deň by sa zatiaľ určite dal označiť za vrchol festivalu. Ráno opäť patrilo (nielen) mladému publiku, ale aj „spolužiakom z jednej triedy“ z inscenácie Na západe nič nové bratislavského divadla Ludus. Režisérovi Kamilovi Žiškovi sa podarilo do dramatizácie vniesť hravosť a autenticitu, a ešte viac umocniť pocit márnosti a tragickosť vojnových konfliktov. Hoci sa festivalový deň postupne otepľoval, mrazivosť v inscenáciach naopak ešte viac stúpala. Slovenské národné divadlo poobede odohralo Špinu maďarského dramatika a režiséra Bélu Pintéra a zaiste poniektorých aj šokovalo odvážnym a sviežim dramaturgickým výberom. Inscenácia bola drsná, ťaživá, vtipná, hrozivá, prekvapivá. Postavy potrvdzovali naše domnienky o nich, aby ich následne všetky popreli a vysmiali sa nám do tváre. Pinter nenapísal len príbeh jednej maďarskej dediny, ale píše o nás všetkých. Striasť zo seba pocit „zašpinenia“ preto nešlo len tak ľahko. 

Po deviatej večer sa divákom znovu predstavilo ODIVO, a to s inscenáciou, respektíve re-performanciou, Vnorená.  A bol to ponor skutočne hlboký a bolestný, ale aj krásny a povznášajúci, na ktorý sa nezabudne len tak ľahko. Režisérkam Márii Danadovej a Monike Kováčovej sa podarilo tematizovať starostlivosť o blízkeho odkázaného človeka cez veľmi osobnú audio nahrávku, nápaditú výtvarno-zvukovú inštaláciu, živých hudobníkov a predovšetkým choreografiu, ktorú zakaždým odtancuje iná tanečnica (v tento večer to bola skvelá Jazmína Piktorová), alebo možno raz aj muž-tanečník. ODIVO plánuje inscenáciu uviesť aj v nasledujúcej sezóne a preto túto príležitosť určite nepremeškajte. 

Program zakončili pôsobiví tanečníci zo Štátneho divadla Košice Večerom moderného tanca. Rýchle prepínanie medzi zážitkami je na festivale síce bežné, no vynoriť sa z hlbokých kontemplatívnych vôd Vnorenej však bolo takmer nemožné. A tak je to vlastne dobre. Tešme sa na to, čo ešte prinesie zvyšok festivalu. O hlboké zážitky hádam ešte nebude núdza. 

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite