skupina Quatro Emocione ich ponúka vrchovato a zaujme prvými sekundami. Ich pulzujúca a veľmi moderná produkcia nás však príjemne dráždi niečím, na čo nie sme zvyknutí – vokálnymi linkami  akoby s japonským akcentom. Tie pochádzajú z nástroja vocaloid, ktorý obsluhuje Kristína Smetanová, mimoriadny zjav na našej scéne, inak klavírna virtuózka vo svete vážnej hudby. 

Projekt dal dokopy Miloš Bulík, rešpektovaný basgitarista skupín La3no Cubano, Space Cats, Erik Šulc & Tribal Colours, Isobutane a ďalších. Živá kapela vznikla súvisí s jeho EP Cheetahs In Danger, ktoré vyprodukoval sám počas druhej vlny covidu.

aká bola cesta k EP a potom od neho ku kompletnej kapele?

Prvé skladby Quatro Emocione vznikli už pred rokmi. Mal som basgitarou a efektmi naloopovaných zopár melódií, ktoré sme dokončili s kamošom a producentom Isobutanom. EP Cheetahs In Danger som si už skúsil nahrať sám doma v obývačke, obklopený synťákmi, počas druhej vlny covidu. Vypustil som to na internet a následne sa ozvalo pár ľudí ako Paľo Hubinák či Mišo Berezňák zo Sharpe festivalu, či by sa tie pesničky náhodou nedali zahrať aj naživo. To bol ten hlavný impulz dať dokopy kapelu.

v súvislosti v vašou tvorbou spomínate mikrožánre elektronickej hudby hyperpop, vaporwave či synthwave. 

Dlho som pre všetky tie melódie hľadal vhodný kabát. Vapor či synthwave sú silno pocitové, syntetizátormi a nostalgiou presiaknuté žánre, ktoré mi navodzujú „pozitívnu melanchóliu“ za niečím, čo som možno ani nezažil (smiech). Hyperpop je bláznivý žáner, s ktorým som sa stretol až neskôr a hudba Quatro Emocione je teoreticky zaraditeľná aj tam. 

My zvykneme písať, že hráme „postvirtual lo-fi secondwave hyperpop“, čo je samozrejme paródia na celé to škatuľkovanie. Ideálne označenie pre hudbu na tomto EP je „secondwave“, keďže vznikalo počas druhej vlny, ktorá výrazne vplývala aj na moje mentálne rozpoloženie.

veľmi zaujímavým nástrojom či programom, ktorý je vlastne svetovým fenoménom, je vocaloid – sampler, ktorý akoby spieval hlasom japonskej speváčky. Popíšeš nám ho? Aká bola tvoja cesta k japonskej estetike, ktorej je vocaloid súčasťou?

Japonskú estetiku mám rád už dlho, oni sú skrátka „najďalej“. Vocaloid je technológia, ktorá premieňa tóny akékoľvek nástroja na spev japonského charakteru. Vokály v našich skladbách vznikli tak, že som synťáky prehnal cez škatuľku Korg Miku Stomp, emulujúcu hlas japonskej virtuálnej megastar Hatsune Miku.