o tom, že veci v súvislosti s pandémiou sa pomaly dostávajú do normálu, svedčia hneď tri atraktívne filmy v jednom týždni. Najprv malý fúzatý Belgičan opäť raz bezchybne vyšetrí záhadné vraždy na palube luxusného parníka. Potom si partia kamarátov bude komplikovať vzájomné vzťahy tajomstvami.  A nakoniec trochu dobrodružnej atrakcie podľa známej počítačovej hry.

film týždňa: Smrť na Níle

Kto by nepoznal malého francúzskeho súkromného detektíva (alebo to bol Belgičan?) s výstrednými fúzikmi, ktorý si trochu samoľúbo zakladá na svojich malých šedých bunkách. U nás je známy najmä z televíznej série s Davidom Suchetom v hlavnej úlohe. O to ťažšie môže byť zvyknúť si na nového predstaviteľa. Je ním Kenneth Branagh (zároveň režisér a producent), ktorý mal vždy slabosť pre starú klasiku. Pred rokmi sa výdatne venoval Shakespearovi, a teraz sa druhýkrát pustil do Agathy Christie.

Poirot sa vyberie na dovolenku do Egypta a tam na palube luxusného parníka dôjde k vražde. Ako vždy, motív majú všetci. Ak máte aspoň zbežný prehľad o tvorbe Agathy Christie, zrejme tento príbeh poznáte a viete, kto je vrah. Ale jej diela nie sú zďaleka len o tom. Vždy je to v prvom rade prenikavá štúdia ľudských charakterov a ich slabostí. To sa Branagh snažil zachovať. Jeho láska k predlohe a zároveň snaha skombinovať staromilský prístup s modernými prvkami je zreteľná. Kamera je veľmi často v pohybe, aby dodávala deju dynamiku. Niektoré postavy sú zmenené a dostalo sa aj na povinné zastúpenie menšín. Pridaný bol čiernobiely úvod, kde sa dozvieme, prečo nosí Poirot fúzy.