tí, ktorí detstvo absolvovali skôr, nezabudnú na množstvo výtvarníkov: Brunovského (obrázky, ktorých sa mnohí aj báli), Kľúčika, Zmatlíkovú, Vodrážku a desiatky ďalších. S vlastnými čitateľskými zážitkami prichádzala romantika čiernobielych obrázkov Teodora Schnitzera (edícia Stopy) či Zdeňka Buriana (Lovci mamutov a mnohé ďalšie). No a ak ste sa narodili neskôr, milovali ste disneyovky, Pifa a ďalšie komiksy.

Ale nehľadiac na pár desaťročí hore-dole: Detské ilustrácie vovádzajú malého človeka do vnímania estetiky, štylizácie, kultúry a sú veľmi dôležitou súčasťou výstavby duševného domu. Až základy, dalo by sa povedať.

Tento svet nám každý rok pripomenie Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), ktoré je návštevníkom k dispozícii už posledný mesiac na Bratislavskom hrade. Kedysi až kultové podujatie, milované deťmi aj ich rodičmi, už má zrejme časy najväčšej popularity za sebou,  ale stále je miestom, ktoré sa oplatí navštíviť.

nestratiť pohľad dieťaťa

„Mama ma na BIB brávala od malička,“ spomína výtvarníčka Ivana Šáteková. „Zbierala som si aj známky, ktoré vždy k bienále vychádzali. Bola to udalosť, na ktorú som sa ako dieťa tešila. Vidieť rôzne kultúry práve cez ich charakteristické spôsoby zobrazovania bolo fascinujúce. Detstvo som mala veľmi silno prepojené s knihami. Mala som rada tie drobné mikrosvety, v ktorých som sa vedela stratiť. Kľúčikove komplikované svety, Popovičovu veselú perokresbu alebo humorné postavičky Adolfa Borna či Šalamounovu razantnú kresbu. To sú asi mená ľudí, ktorých tvorba mi v detstve najviac učarovala.“

„Ilustrátor by mal nechať dieťaťu priestor na fantáziu, aby spolu rozohrali hru.“