ak k tomu pridáme albumy a skladby s Petrom Lipom, Bratislava Hot Serenaders a ďalšími umelcami, človek by povedal, že všetky vhodné texty Milana Lasicu už boli zhudobnené.

Myslel si to aj Michal Kovalčík. Michal je prominentný štúdiový gitarista, producent a koncertný sideman rôznych známych osobností. Keď si šou ukradol covid, mal zrazu veľa voľného času – a, ako všetci hudobníci, možnosť požiadať o podporný grant na nejaký projekt. Náhodou sedel s kamarátom, bývalým novinárom a ctiteľom L+S Petrom Matuškom. Ten mu povedal, že má knihu Lasicových textov s názvom Bolo nás jedenásť a zopár z nich zaručene nebolo zhudobnených. A že nech sa ich skúsi ujať. 

To bol zásadný impulz a výzva. Kovalčík dôkladne zisťoval, či naozaj vybrané texty/básne neboli zhudobnené, na internete aj SOZA. S kolegom Marekom Mečiarom nahrali päť demo nahrávok a s tlčúcim srdcom zavolal Milanovi Lasicovi, čo na ne povie. 

„Stále sme mali na zreteli, aby sa hudba páčila pánovi Lasicovi,“ hovorí Michal Kovalčík, „a vieme, aký mal vkus. Keď schádzal dole do nášho štúdia, aby si vypočul demo nahrávky, povedal ,Páči sa mi to. Máte môj súhlas, môžete to urobiť‘. Potom som sa dozvedel, že to bol u neho najvyšší superlatív.“  Žiaľ, finálneho tvaru albumu, ktorý dostal názov Lasicovky, sa Milan Lasica nedožil.