autentický, nekonformný a konzekventný, tieto heslá neprotirečia pojmu pokory, skôr sú kontrastom, z ktorého vyplýva Cipárova jedinečnosť. Vizuálna stopa ho existenčne fascinovala, ona mu bola prostriedkom definovania seba a kontúrovania sveta. V tejto postupnosti kódoval do každého písmena, značky, línie aj farebnej plochy najprv osobu a až v druhom kroku zámer Miroslava Cipára. 

Nemohol byť neautentický, keď v akte umeleckej tvorby mu ceruza, pero, štetec boli menej obyčajnými výtvarnými prostriedkami, než skôr protézami, teda telesnými predĺženiami zanechávajúcimi programovo privátne obsahy. Táto dispozícia mu logicky nedovoľovala byť nezaujatým pozorovateľom ani pragmatickým komentátorom, a už vôbec nie pozitivistickým arbitrom odťažitých reálií. Jemu vlastným splynutím s gestom výtvarného záznamu bol aj v logu, v tom ideálne univerzálnom znaku, prítomný so svojským nadhľadom a humorom. 

Kto by si dovolil vstúpiť do tak monumentálneho textu, akým je Danteho Božská komédia s nákresmi tvorenými výlučne rastrom čiernych línií a takmer karikatúrnou figuráciou. Peklo ani očistec ho nezlákali začervenieť stránky v expresívnej živelnosti, ani nebo nepotrebovalo omodrieť či zažiariť v lesku sviežich tónov. Miroslav Cipár bol svojej vízii verný a hoci s bravúrnym prehľadom o aktuálnom dianí na výtvarnej scéne a závideniahodnou erudíciou v dejinách umenia a grafického dizajnu neprispôsoboval svoje obrazy trendom. Bol neúnavným systematikom práce s líniou. V jej meandroch ožívali zvieratá, rastliny aj celé mestá, jej prerušením dynamizoval príbeh a jej farbou dizajnoval abstraktné umenie na Slovensku. 

Raz sme spolu viedli veľmi podnetnú debatu, keď sa mu zapáčil výraz, aký som použil pri opise jeho voľnej tvorby. Tým výrazom bola „etika abstrakcie“, pozdávalo sa mu, že pod povrchom voľného umeleckého gesta by mala byť citeľná remeselná zdatnosť a životná nevyhnutnosť, nie kalkul profitu. V tom tkvela pokora múdreho človeka, akým bol Miroslav Cipár. Pokora obohacujúca autentickosťou prejavu, zásadovosťou vytrvalej práce a nepoddajnosťou nepriazňam osudu.