Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Bratislavské jazzové dni v čase covidu: Pestré, príjemné a plné energie

.marián Jaslovský .kultúra .kultúra

Bratislavské jazzové dni sa uskutočnili po minuloročnej pauze spôsobenej pandémiou – prvej po 45 rokoch – a opäť dokázali, že sú áčkovým európskym festivalom

Bratislavské jazzové dni v čase covidu: Pestré, príjemné a plné energie MARIAN JASLOVSKÝ 22. a 24. október 2021 Bratislava: Na koncerte Tria Avishaia Cohena vzbudil nadšenie klavirista Elchin Shirinov.

celých 45 rokov sa Bratislavské jazzové dni konali každý rok – prvý ročník sa uskutočnil v roku 1975. Bol to festival, na ktorom sme mohli už za hlbokej normalizácie so zatajeným dychom počúvať americké hviezdy; kultové podujatie, ktoré jeho návštevníkom vyhĺbilo základy ich duševného domu.

Aj v časoch, keď je džezových koncertov už dosť, majú „džezáky“ priestor, ktorý sa nedá vyplniť ničím. A pandémia vytvorila minulý rok priam kráter. Prvýkrát po pauze sa 46. ročník BJD (22. – 24. októbra) konal až tento rok. Covid ho zasiahol; počet koncertov zostal nezmenený, ale line-up sa zmenšil zo štyroch vystúpení každý večer na tri. Predsa len, keď počúvame veľa hodín s respirátorom na tvári, trpia tým uši (gumičkami, nie produkciou). Aj pódium mladých talentov sa presunulo na samostatné podujatie v samostatnom priestore. Na džezáky mali vstup len očkovaní, a tak to má byť. Počet divákov bol limitovaný – ďalšia daň vírusu.

prvý večer: Džez je krása, radosť aj sústredenie

Každý večer začínala slovenská kapela/formácia. Kristin Lash & Jakob Grey – to je umelecké meno speváčky Kristíny Mihaľovej a gitaristu Jakuba Šedivého. Nedávno sme v časopise .týždeň v čísle 42 uverejnili článok Nadkritické množstvo krásy o tejto mimoriadnej dvojici, ktorá napriek mladému veku začína byť exportným artiklom. Bolo to, ako zvyčajne, krásne. A bolo tam veľa, veľa džezu (na rozdiel od ich štúdiových nahrávok). Kristína a Jakub sú živým potvrdením, ako veľmi sa Frank Zappa mýlil, keď v roku 1974 povedal „džez nie je mŕtvy, ale už tak srandovne smrdí“ a vyhnime sa aj dušičkovému čiernemu humoru, kto koho prežil.  

Camille Bertlaut je džezová Amélia z Montmartru, ktorá pristála na džezovom pódiu, aby ho rozohriala. Bolo to svieže, roztancované, ale aj šansónovo premýšľavejšie a išla z toho taká pohoda, že sa pri tom pokyvkávaní dalo ľahko prehliadnuť, aká dokonalá speváčka Camille je, napokon, o tom presvedčila internety už pred pár rokmi, keď sa pár transkripcií sól nahratých na mobil stalo virálom. Takto sa to robí, keď niekto nehrá džez pre ľudí, ktorí radi počúvajú s hlbokou vráskou na čele, ale užívajú si radosť a slobodu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite