spomienky, ku ktorým sa arabista, analytik a diplomat Miroslav Belica vracia vo svojej knihe, sú súborom všetkých jeho skúseností z obdobia, keď pôsobil a žil viac ako štyri roky ako československý diplomat v Sýrii, kam aj naďalej chodieval ešte ďalších dvadsať rokov. Krajinám Blízkeho východu sa venuje celý svoj život; pracoval na ambasádach nielen v Sýrii, ale aj v Líbyi a Iraku – na zastupiteľských úradoch v líbyjskom Tripolise či v irackom Bagdade. Ide teda o trojuholník krajín, v ktorých si svoj diktátorský režim budovali, a naďalej aj budujú, autoritatívni vodcovia. Tí ich pretvárajú a vracajú im doslova hodnoty, o ktorých vieme, že sú známe z obdobia stredoveku.

krajina na prahu totálneho kolapsu

Ak by Miroslav Belica začal svoju knihu písať neskôr, určite by sa k jeho zoznamu krajín pridal aj Afganistan, v ktorom nedávno prevzalo moc militantné hnutie Taliban. Od toho momentu boli zahraničné ambasády donútené evakuovať svojich zamestnancov, celú krajinu momentálne silno ovláda teror a situácia v nej je preto veľmi vážna. Najviac trpia ženy a deti, počas tohto leta sa odtiaľ snažili ujsť tisíce ľudí, pričom posledný americký vojak opustil Afganistan koncom augusta. Všetky tieto vzorce, ktorých prejavy vidíme i v Afganistane, sú však totožné s tými, ktoré sme videli aj počas občianskej vojny v Sýrii v roku 2011. 

Belica si spomína na obdobia pred týmto rokom, počas neho aj po ňom, z čoho vyplýva niekoľko otázok. Napríklad, prečo protesty proti vláde prezidenta Baššára al-Asada vyvrcholili až do vojny, ktorá nakoniec pomaly zrútila mocné piliere, na ktorých kedysi stála táto silná krajina? Ako sa mohla Sýria, ktorá je občas nazývaná aj kolískou kresťanskej civilizácie, ocitnúť na prahu totálneho kolapsu?