Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Braňo Jobus, Yxo a Grétka Pavlovová o budúcnosti malých festivalov

.peter Bálik .kultúra ..festivaly

Atmosféra, Žákovic Open a Vrbovské vetry sú malé, ale rokmi zavedené festivaly s rodinnou atmosférou. Svoje brány môžu otvoriť len pre tisíc ľudí, no aj napriek tomu sa rozhodli do toho ísť. .týždeň sa stretol s Grétkou Pavlovou (Atmosféra), Braňuškom Jobusom (Vrbovské vetry) a Yxom (Žákovic Open), ktorí zhodne tvrdia, že už môže byť len lepšie.

Braňo Jobus, Yxo a Grétka Pavlovová o budúcnosti malých festivalov Boris Németh Grétka Pavlovová je šéfkou festivalu Atmosféra, ktorá sa koná v malebnom prostredí vinárskych kopčekov pri Hontianskych Nemciach. Prvý ročník zorganizovala, keď mala len sedemnásť rokov.

každý z vás predstavuje jeden menší, ale v našom kultúrnom priestore dôležitý festival. Za tie roky, čo ho organizujete, sa stal súčasťou vášho života. Vedeli by ste si predstaviť, že by ste museli zaobísť bez neho

Grétka: Predstava, že by som cez leto nerobila Atmosféru, pre mňa neexistovala. Náš festival je niečo ako Vianoce alebo Veľká noc – je to jeden z míľnikov roka. A vidíš, minulý rok sme ho nemohli zorganizovať, rok prešiel a museli sme to zvládnuť aj bez neho. Atmosféra je pevnou súčasťou môjho života, lebo ju robím s kamarátmi a mojou rodinou. Všetci tým žijeme. Aj tento rok sme zvažovali, či ju ideme robiť. Postaviť festival pre tritisíc a tisíc ľudí je rovnako drahé, no povedali sme si, že musíme do toho ísť, lebo ak ho  nespravíme ani tento rok, je veľká šanca, že moja komunita sa pomaly roztratí. 

Braňuško: Vrbovské vetry sú môj splnený sen, ktorý súvisí s mojou abstinenciou. Už 16 rokov nepijem. Keď som bol prvý rok čistý a slobodný, mal som chuť vydávať knihy, CD a hlavne hrať. Bol to rok, keď sme si kamarátmi, čiže s Whiskym zo Slobodnej Európy, skupinou Chiki liki-tua a mojimi projektmi povedali, že spravíme festival. Keď nás nezavolajú nikam hrať, budeme hrať na svojom. Som šťastný, že minulý rok som festival nevypol. Počas pandémie to bol jediný deň v roku, keď som sa krásne a slobodne nadýchol. Našťastie, teraz už nejdeme do neznáma, len ideme zopakovať minulý rok.

Yxo: Nultý ročník Žákovic Open sme s Hexom hrali pod orechom u Maroška Žákovica. Bolo tam tristo ľudí, repráky na debničkách od piva. Na začiatku to bola úplná eufória, nevedeli sme, ako sa to robí. Učili sme sa za pochodu. Neskôr sme mali aj zahraničné kapely. Kapacita bola takmer päťtisíc ľudí, ale potom sme si uvedomili, že na dedinku so 600 obyvateľmi je to príliš veľké „sústo“. Vrátili sme sa k počiatočnej verzii. Stále mám z neho radosť. Keď vidím usmiatych ľudí, tak som nadšený. Mám zimomriavky. Druhým rokom mu hovoríme malý Žákovic. Minulý rok sme nevedeli, či ho urobiť. Bolo to ťažké, pred covidom sme mali rešpekt, stále sme sledovali správy. Až mesiac pred začiatkom sme sa rozhodli, že do toho ideme. Tešili sme sa, že  vytrhneme ľudí zo smútku. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite