Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Srdečný pozdrav z Marsu. Pohľad na svoju planétu a ľudí na nej z úplne novej perspektívy

.jakub Uhlík .clive Staples Lewis .kultúra .teológia

C . S. Lewis bol popredný kresťanský učenec a spisovateľ 20. storočia. V tomto časopise sme v minulom roku uviedli jeho najznámejšie diela s výnimkou Kozmickej trilógie a románu Kým nemáme tvár. K týmto knihám sa preto vraciame – po krátkom úvode nasleduje úryvok z knihy Malakandra.

Srdečný pozdrav z Marsu. Pohľad na svoju planétu a ľudí na nej z úplne novej perspektívy APHELLEON/GETTY IMAGES

lewisov životopisec Alister McGrath tvrdí, že Lewis bol príliš prezieravý na to, aby si myslel, že môže svojimi apologetickými dielami nejako „dokázať“ existenciu Boha. Napriek tomu trval na tom, že zásadná rozumnosť kresťanskej viery sa dá preukázať argumentáciou a uvažovaním – to nakoniec bola jeho vlastná cesta k viere. Lewis si však uvedomil, že existujú aj iné cesty. Jednu z týchto ciest našiel v predstavivosti, ktorá je „bránou do ľudskej duše“. Spolu s Tolkienom a ďalšími priateľmi skupiny Inklings objavil, že fantazijné príbehy a imaginatívne sci-fi projekcie mu pomáhajú preskúmať intelektuálne a morálne problémy rôznych svetonázorov dokonca lepšie, ako racionálna apologetika.

Kozmická trilógia je sci-fi román. Lewis bol presvedčený, že dobrý sci-fi príbeh dokáže značne rozšíriť náš racionálny a imaginatívny horizont. Prirovnal tieto romány ku snom: vzbudzujú pocity, ktoré sme nikdy nemali a rozširujú našu predstavu možného. Kozmickou trilógiou Lewis zareagoval na trend propagovať vedu ako nové sekularizované náboženstvo či spasiteľku ľudstva, ktorá vyrieši všetky problémy ľudstva. Lewis bol, samozrejme, sám vedec, bol však znepokojený prehnanými očakávaniami a naivnými ideami – praktizovanie eugeniky a sociálneho darvinizmu považoval vyslovene za nebezpečné. Mal veľké obavy, že rýchlosť napredovania vedy predbehne etický vývoj a morálne porozumenie, ktoré veda potrebuje, aby si počínala múdro.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite