v rozhovore sa dočítate:

• čo má ľuďom povedať seriál Ikony o komunistických stavbách,
• komu je seriál určený,
• či sú komunistické budovy všetky škaredé,
• či sa ľudia zaujímajú aj dnes o architektúru.

občianske združenie Archtung je koproducentom novej televíznej dokumentárnej série s názvom Ikony, ktorá sa venuje významným slovenským architektom druhej polovice dvadsiateho storočia. Obaja ste autormi námetu celého projektu, na základe čoho vznikol?

Adam Gajdoš: Založeniu združenia Archtung predchádzala akcia Noc architektúry, ktorej cieľom je prezentovať práce študentov architektúry verejnosti. Študenti mali pocit, že semestrálne projekty idú do šuplíka a okrem interného publika ich nikto iný nevidí.

Časom to bolo treba zoficiálniť, a tak vzniklo naše občianske združenie. V rámci akcie sme začali volať na prednášku rečníkov zo zahraničia, v roku 2015 akciu dokonca otváral prezident Andrej Kiska.

Kristína Tomanová: Keď sa z Noci architektúry stala celovečerná akcia, potreba naplniť program vytvárala priestor pre nové projekty. Pripájali sa ďalší študenti s vlastnými nápadmi a rôznymi formátmi prezentácie architektúry. Jeden z nich bol rakúsky projekt Mies, ktorý Adam doniesol od spolužiakov z Viedne. Natáčali sme krátke videorozhovory so súčasnými architektami, amatérsky, iba s fotoaparátom a fungovalo to v rámci konceptu študenti architektúry študentom architektúry.

No a tak to malo byť aj s projektom Ikony, povedali sme si: poďme natočiť práve velikánov architektúry. Oslovili sme Juraja Krasnohorského, režiséra a filmového producenta, podľa ktorého bola škoda točiť na fotoaparát a trval na tom, že myšlienka si zaslúži niečo lepšie. Keď nám však povedal rozpočet jedného filmu, skoro sme odpadli, vtedy sme si nevedeli niečo také predstaviť.

juraj Krasnohorský a jeho produkčná spoločnosť Artichoke sú producentmi filmovej série, koproducentom popri Archtungu je aj RTVS. Ako ste prezentovali projekt Ikony?

KT: Ešte ako študenti sme sa obzerali po stavbách, ktoré u nás vznikli v druhej polovici dvadsiateho storočia. Vtedy sme sa aj o tejto architektúre učili v škole, napriek tomu existovali rozdielne názory aj medzi študentami. Aj preto sme sa snažili tému ešte ako študenti preskúmať, prečo je táto dobovo významná architektúra v takom stave, v akom je, má sa zhodiť a stavať nová alebo naopak, sa má preskúmať a obnovovať?

Archtung je združenie študentov architektúry a absolventov, ktoré vzniklo na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Cieľom Archtungu je približovať architektúru verejnosti, prepájať ju s inými žánrami a inšpirovať. V portfóliu má Archtung rôzne podujatia pre študentov a nadšencov architektúry, odbornú aj neodbornú verejnosť. 

AG: Touto témou som sa začal zaoberať už na strednej škole. Keď som sa ju snažil spracovať, mohol som čerpať tak z dvoch kníh a neexistovali žiadne iniciatívy. Dnes je toho viac, no táto architektúra si skrátka zaslúži pozornosť verejnosti, keďže je tým najlepším, čo sa v rámci architektúry na Slovensku vôbec podarilo vytvoriť. Napriek tomu sa tvárime, že je to čosi obyčajné. Ide o popularizáciu tejto témy, ale vlastne aj architektúry ako takej, do povedomia verejnosti. Dať ľuďom vedieť, že tu niečo takéto je, že je to skvelé a mali by sa na to pozrieť. A potom pochopia, prečo si to myslíme.