keď nás s partiou skautiek v lese prichytil prespávať poľovník, osopil sa na nás, či sme trampky, lebo skautkám sa vraj nepatrí takto na divoko prespávať v prírode.

Predstavu o trampoch ako divokých skautoch mali aj ľudia pred 100 rokmi a nazývali ich aj vandráci, čundráci alebo tuláci, čo je slovo tramp v angličtine. Zdivených skautov spájala túžba vydať sa s ľahkým batohom na chrbte v ústrety romantike a dobrodružstvu v prírode a uniknúť tak po týždennej fuške rodičom, autoritám a ruchu mesta. 

prvorepublikoví hippies

Za vznik trampingu sa považuje rok 1918, keď bola blízko Prahy založená prvá trampská osada Ztracená naděje. Ztracená naděje ale nebola veľkým treskom trampingu. Podľa etnológa Jana Pohuneka z Univerzity Karlovej bolo táborenie v prírode populárne už predtým a kvôli pandémii španielskej chrípky a prvej svetovej vojne bolo šírené povedomie, že pobyt na čerstvom vzduchu je liekom proti nezdravému industrializovanému spôsobu života.

Ku vzniku prispel aj vznik skautingu v roku 1912 a mnohí trampi boli najprv skautmi, ale viac si zamilovali väčšiu mieru slobody a menej organizovaný pobyt v prírode. 

Ak ste za boom rebélie voči autoritám a rodičom považovali šesťdesiate roky minulého storočia v Amerike, v Československu tichá vzbura prebiehala už v 20. rokoch. „Dôležitá bola možnosť vlastného vyjadrenia a prežitie dobrodružstva. Predstava spoločnosti, ktorá nie je spútaná pravidlami a normami ako za Rakúsko-Uhorska,“ vraví Pohunek.