ennio Morricone (1928 – 2020) zomrel minulý týždeň vo veku 91 rokov. Poctu talianskemu velikánovi vzdávajú štyria slovenskí hudobní a filmoví novinári.
andrej Šuba, hudobný kritik: počujete ústnu harmoniku?
Meno Ennio Morricone som prvýkrát zaregistroval, keď som sa v mladom veku začal intenzívne priateliť s otcovým gramofónom a napriek protestom majiteľa si vytvoril blízky vzťah i s jeho zbierkou platní. Patrila do nej aj nahrávka Tanečného orchestra Československého rozhlasu z roku 1975 s názvom V pravé poledne.
Medzi populárnymi westernovými melódiami v aranžmánoch Bohuslava „Boba“ Ondráčka (objaviteľ Golden Kids), ktoré Supraphon vyvážal i za hranice všedných dní, sa nachádzala aj trojica melódií z Leoneho filmov Pre hrsť dolárov navyše, Dobrý, zlý a škaredý a Vtedy na západe. Netrvalo dlho, zvuk sa spojil s obrazom, a odvtedy, keď zaznie meno Morricone, mi na pozadí kamennej tváre Clinta Eastwooda okamžite naskakujú motívy a témy, ktoré sa v 60. rokoch zapísali do dejín filmu.
„Western mi pomohol, pretože minimálne v podobe, ako o ňom uvažoval Leone, sa vyznačoval pikaresknosťou, zveličovaním, sarkazmom, hravosťou a drámou,“ povedal neskôr Morricone, ktorý vyštudoval hru na trúbke a kompozíciu na Národnej akadémii svätej Cecílie v Ríme. Štúdium si dopĺňal hraním v nočných kluboch a aranžovaním populárnej hudby. Jednou z jeho úprav bola aj Guthrieho pieseň Pastures of plenty, ktorá sa v roku 1964 objavila vo filme Pre hrsť dolárov navyše.
„Z vlaku vystúpil z neho tajomný cudzinec, v ruke má ústnu harmoniku a začína hrať. Počujete?“
Morricone počas dlhej a plodnej kariéry spolupracoval s režisérmi ako Bertolucci, Pasolini, Petri, Tornatore, ale tiež Joffé (Misia), Almodóvar a Tarantino (Osem hrozných) a zanechal po sebe približne 500 partitúr filmovej hudby (štatistky hovoria o 10 partitúrach za rok s priemerným časom mesiac na skomponovanie hudby k filmu), no komponoval aj hudbu k reklame a seriálom. V knihe Composing for Cinema (2013) priznáva, že si svoj život pôvodne vôbec nespájal s filmovým plátnom a hovorí, že len v piatich percentách bola hudba, ktorú pre film vytvoril, v súlade s jeho vlastnými ašpiráciami.
Kritici a fanúšikovia sú menej prísni. Morriconeho tvorba je a ešte dlho zostane obdivovaná vďaka originálnemu využívaniu hlukov a ruchov, nástrojových farieb a štýlovému eklekticizmu umožňujúcemu efektívne spojenie symfonickej, populárnej hudby (vrátane rocku), hudobnej moderny a avantgardy s obrazom. „Filmová hudba, ktorú si po odchode z kina nepamätáte, je jednoducho zlá hudba,“ zopakoval vo viacerých rozhovoroch Ennio Morricone. Z ospalej a slnkom rozpálenej stanice kdesi uprostred Divokého západu, kde dovtedy znudene vyčkávala partička zabijakov, sa za škrípania kolies a syčania pary pomaly pohýňa vlak. Vystúpil z neho tajomný cudzinec, v ruke má ústnu harmoniku a začína hrať. Počujete?
oliver Rehák, redaktor Denníka N: na západe aj na východe
Skladateľov filmovej hudby je veľa, hlavne v Hollywoode, ale ani jeden sa nevyrovná Enniovi Morriconemu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.