Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Leniniana

.viera Langerová .kultúra .kultúra

Strieborné plátno už veľakrát poslúžilo propagande a vytváraniu kultu osobnosti. Aké boli filmové osudy vodcu svetového proletariátu?

Leniniana P.ARTEMIEV/SPUTNIK/PROFIMEDIA Maxim Štrauch ako Lenin a Ilona Kuśmierska ako Ulka pri nakrúcaní filmu Sergeja Jutkeviča Lenin v Poľsku, ktorý vyšiel v roku 1966.

prítomnosť „večného Lenina“, ako ho s obľubou nazývala komunistická propaganda, sa obmedzila na pár desaťročí a pád komunizmu v bývalých sovietskych satelitoch degradoval revolučnú ikonu do podoby politickej atrapy. V Rusku dnes do nemého úžasu uvádzajú staršiu generáciu odpovede mládeže, ktorá, ak vôbec na jeho meno zareaguje, neprejavuje pátos obdivu a uctievania z nedávnej minulosti. Častejšie sa objavujú kolujúce obvinenia z vlastizrady, s ktorou nemecký špión spolu so židoboľševikmi rozvrátili „svätú Rus“. 

Významný filmový režisér Nikita Michalkov apeluje na najvyššie mocenské miesta so žiadosťou, aby sa mu dostalo dôstojného pohrebu. Múmia však, ako sa zdá, mauzóleum, kam sa chodilo klaňať povinne a bez žuvačiek, svoje miesto v Kremeľskej pevnosti len tak neopustí. A dvadsiateho druhého apríla uplynulo 150 rokov od jeho narodenia.

Stačí sa prejsť Múzeom Vladimíra Iľjiča Lenina v tatárskej Kazani (Ruská federácia), kde študoval právo na miestnej univerzite, a akýkoľvek zahraničný návštevník pochopí, že spomínať sem chodia už len penzisti. Do muzeálnej podoby uviedli jeden z obytných domov rodiny Uľjanovovcov. V celej Kazani je ich niekoľko. Pre svoju protištátnu činnosť sa museli často sťahovať z mesta na vidiek a vracali sa po nejakom čase na inú adresu. Nedostatok financovania si vedenie múzea kompenzovalo zaujímavým spôsobom: do okolitej záhrady preniesli rodinný klavír a z divadla si požičali dobové kostýmy. Mladomanželia, ktorí sa v nich prídu vyfotiť, sa v starom štýle poklonia i pamiatke V. I. Lenina. 

Dnešný pohľad na Leninovu rolu v rozbití cárskeho samoderžavia a nastolení boľševického režimu sa v Rusku rôzni, diskutuje sa o ňom na najrôznejších úrovniach. Rešpektovaný novinár a televízny moderátor Vladimír Pozner hovorí v rozhovore pre Komsomolskú pravdu o jeho výnimočných politických schopnostiach, inteligentnej stratégii a taktike, ktoré dokázal použiť, aby dosiahol svoj cieľ. 

„Dobovú hystériu ilustroval vydarený vtip: Otvorím noviny – Lenin, zapnem rádio – Lenin, zapnem televíziu – Lenin, už sa bojím otvoriť i chladničku.“

Bol vytrvalý, hypnotizovaný predstavou vzniku spravodlivej spoločnosti revolučnou cestou, bez rešpektovania Marxových poučiek o tom, že socializmus možno realizovať len v industrializovanej spoločnosti s rozvinutou robotníckou triedou. „Dôsledok toho, s čím začal, bol skutočný rozpad štátu. To všetko viedlo k zničeniu najlepšej časti nášho genofondu, k vzniku diktatúry, a nie proletariátu, no všimnite si, k diktatúre jedného človeka, k teroru a v konečnom dôsledku k vytvoreniu štátu, ktorý sa nakoniec rozpadol. Nie preto, že naň bol vytváraný nátlak zvonku. To mu, naopak, pomáhalo. Stalo sa tak preto, lebo v ňom už nič nefungovalo a ekonomika zlyhala. A nakoniec sa krajina jednoducho rozpadla. To všetko je dielo Lenina. Kdesi mi položili otázku, keby som si mohol vybrať niekoho z trojice Hitler, Stalin, Lenin, smažiacich sa v pekle a porozprávať sa s ním, kto by to bol?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite