Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pesničkár Archívny chlapec: Kedy, keď nie teraz?

.peter Bálik .kultúra .hudba

Na druhom albume Tranzit sa chcel posunúť ďalej a znieť inak, no na svojej novinke Zapadákov, ktorý vychádza v týchto dňoch, sa rozhodol, že sa vráti späť k folkovému hraniu. Alternatívny pesničkár Richard Vávra alias Archívny chlapec.

Pesničkár Archívny chlapec: Kedy, keď nie teraz? PRESSFOTO LUCIA VÁVROVÁ Pesničkár Richard Vávra alias Archívny chlapec.

tvoj nový album beriem ako poctu všetkým zapadákovom na svete. Čo znamená podľa teba „zapadákov“? A ako s tým súvisí mestečko Kúty, kde žiješ?

Zapadákov má pre mňa dva významy. V užšom kontexte to môže byť môj dom, lokálna krčma, dedina, kamaráti, rodina alebo aj psychický stav. V širšom zase krajina, v ktorej žijem alebo pokojne aj doba, v ktorej žijeme. Tiež sa v tom názve odráža istá ambivalencia. Je to miesto, z ktorého by si najradšej utiekol a nikdy sa nevrátil a zároveň ho máš nevysvetliteľným spôsobom rád a vieš, že toto tu je tvoje miesto na svete. Kúty nie sú ani zďaleka mojím vysneným zapadákovom, ale naučil som sa to tu mať rád. Najmä vďaka ľuďom, ktorých mám okolo seba. Album Zapadákov je tiež o identite, o tom, kto som.

v nových pesničkách sa často vraciaš do detstva. Prečo sú výlety do rokov nevinnosti teraz také dôležité?

Možno to má úplne banálne pozadie, možno len starneme a preto sa viac a viac vraciame k tomu, aké to bolo v minulosti. Povedal som si, že sa nechcem už do ničoho štylizovať, že sa chcem uvoľniť a byť sám sebou. Snažil som sa upratať si to všetko nejako v hlave a spýtať sa sám seba, kam vlastne kráčam, kto som a čo očakávam od života. To ma logicky priviedlo tam, kde sa to všetko začalo. V mojom detstve a pri mojich rodičoch. 

prečo si sa rozhodol nakoniec vrátiť sa späť ku klasickému folkovému sprievodu?

Malo to viacero dôvodov. Jednak mám takú hudbu rád. Rád hrám na gitare a spievam a páčia sa mi striedme aranžmány. Mám rád jednoduchosť. Druhý dôvod bol, že som sa cítil po albume Tranzit vyčerpaný. Na turné sme hrali s kapelou a ja som zistil, že asi nie som človek, ktorý sa hodí do skupiny, že som skôr samotárska povaha. Keď sa turné skončilo, nevedel som, ako ďalej a ako na Tranzit nadviazať. Cítil som sa vyprázdnený a unavený. A to folkové hranie mi prišlo ako terapia, ktorú som si naordinoval. 

ako sa pozeráš s odstupom času na svoj predposledný elektronicky ladený album Tranzit s Erikom Horákom? 

Nemám k tomu albumu špeciálny vztah. Po vydaní albumu Zvery som mal pocit, že sa musím silou-mocou niekam posúvať, že prirodzená cesta je ísť stále ďalej, znieť inak a skúšať niečo nové. Výsledkom tejto snahy bol album Tranzit. Problém bol v tom, že som presne nevedel, čo presne má znamenať toto znieť „inak“ a posúvať sa „ďalej“. Tranzit mi ukázal, že touto cestou ísť nechcem. Ale bola to skvelá skúsenosť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite