teheránske úrady odmietli vydať Mohammadovi Rasoulofovi zadržaný pas. O ten prišiel v máji 2017 po návrate z festivalu v Cannes, kde jeho film Lerd (Čestný človek) získal najvyššie ocenenie v sekcii Un certain regard. Následne ho obvinili a odsúdili na ročné väzenie za „rozširovanie neprístojnej propagandy“ proti islamskej republike. Čelil previneniu, obvykle namierenému proti intelektuálom a kritikom iránskeho establišmentu.
Väzeniu sa 47-ročný režisér vyhol, trest mu zmenili na zákaz filmárskej činnosti. Preto jeho najnovší film vznikal v maximálnom utajení. „V posledný deň nakrúcania prišla správa zo súdu. Mám ísť do väzenia“, vyjadril sa v skypovom rozhovore pre festivalový denník. „Moje meno sa pritom neobjavilo na žiadnom povolení, listine alebo texte. Zvolil som štruktúru štyroch krátkych snímok. Každá mala svojho realizátora, produkčnú skupinu. Mám skúsenosť, že úrady nevenujú prílišnú pozornosť krátkym filmom,“ vysvetlil „tajomstvo“ realizácie svojho siedmeho hraného diela.
Pri nakrúcaní na verejných miestach (teheránske letisko, ulice) režisér zostával doma a filmovanie viedli jeho asistenti s presne určenými pokynmi. „Osobne som nakrúcal len na miestach vzdialených od verejnosti,“ doplnil.
cena za odvahu
Film sleduje štyri zdanlivo samostatné poviedky, rámcované rovnakou témou: dokáže obyčajný človek prejaviť svoju odvahu aj v despotickom režime? Príbehy sa otvorene vyjadrujú k otázkam slobody a totality, a najmä k trestu smrti a likvidácii disidentov a politických oponentov. Film je najostrejšou kritikou vládneho režimu spomedzi všetkých režisérových predchádzajúcich filmov.
Rozhodnutie poroty o Zlatom medveďovi môže potvrdiť ostré väzenie pre odvážneho tvorcu. „Áno, aj táto ‚cena‘ je pravdepodobná,“ reagoval Rasoulof.
„Tentoraz som sa vyhol alegorickému štýlu rozprávania, typickému pre iránsku kinematografiu, ktorý má svoje korene v stáročnej kultúre, poézii, umení. Myslím si totiž, že alegorická estetika sa stala výrazom submisie. Istým spôsobom akceptuje režimný útlak.“
V jednej poviedke je čerstvo odvedený vojak prinútený rozhodnúť sa, či sa zúčastní na poprave alebo nie. V ďalšej muž, ktorý sa vyhýba akejkoľvek politike, zisťuje, že jeho pasívne prijímanie režimu má priame a devastačné následky na druhých. „Represívny režim, akým je náš, dostáva každý deň ľudí pod tlak. Malé obete, malé klamstvá a pretvárky majú za účinok podriadiť sa. Preto som sa rozhodol ukázať nielen to, ako funguje tento systém, ale aj ako je možné reagovať, brániť sa alebo ho odmietať.“
Rozhodnutie poroty o Zlatom medveďovi môže potvrdiť ostré väzenie pre odvážneho tvorcu. „Áno, aj táto ‚cena‘ je pravdepodobná,“ reagoval Rasoulof. „Ale rozhodol som sa vyjadriť priamo aj napriek všetkým prípadným konzekvenciám.“
Jednou z malých nádejí pre režiséra môže byť skutočnosť, že Iránci uvidia tento film (všetky jeho filmy kolujú v krajine v undergroundovom systéme nelegálnych DVD-nosičov) a pochopia, že aj v najhorších podmienkach, dokonca aj pod hrozbou trestu smrti, existuje možnosť, ako povedať nie.
limity individuálnej slobody
„Štyri príbehy ukazujú podstatu autoritárskeho režimu. Ako ovláda obyčajných ľudí, a ako ich zaťahuje k neľudskosti. Film kladie otázky o našej vlastnej nezodpovednosti a rozhodnutiach, ktoré robíme celý život. Zlatý medveď patrí jednoznačne filmu Sheytan vojud nadarad (Zlo nie je) Mohammada Rasoulofa,“ vyhlásil Jeremy Irons, prezident sedemčlennej jury.
Víťazný film 70. ročníka Berlinale rozpráva, ako sa iránsky vládny režim snaží umlčať obyčajných ľudí pod hrozbou trestu smrti. Jedno také rozhodnutie padne na odvedeného „bažanta“. Aby tí ďalší, ktorí tiež slúžia smrtiacej mašinérii, mohli ostať zdanlivo „šťastní“ a robiť si svoju nenápadnú prácu, žiť v usporiadanej rodine. Ale aj nad ich pomyselným pokojom sa vznáša tieň všadeprítomného strachu.
V subtílnych epizódach z rôznych iránskych regiónov vystupujú bežní ľudia, ktorí sa snažia vo svojom živote vytesniť pomaly rastúci pocit vnútorného uväznenia, keďže nechcú alebo sa nemôžu dostať von z dôsledkov svojho konania. Prchavé okamihy krátkeho šťastia jednotlivých protagonistov strieda chladná skutočnosť a uvedomenie si úzkych alebo dočasných limitov individuálnej slobody.
Udelenie najvyššieho ocenenia iránskemu filmu sa stalo očakávanou skutočnosťou. Dodajme, že zaslúženou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.