Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Umenie zažíva vlnu novodobej cenzúry, tvrdí kurátorka Lenka Kukurová

.kristína Braxatorová .kultúra

Kedysi ju ako aktivistku odvádzala polícia, dnes sa venuje teórii umenia. Kurátorka Lenka Kukurová hovorí o aktuálnej výstave Moc bezmocných, no aj o tom, ako politici rôznymi nástrojmi obmedzjú umenie, ktoré sa zaoberá kontroverznejšími témami.

Umenie zažíva vlnu novodobej cenzúry, tvrdí kurátorka Lenka Kukurová Martin Marenčin / KHB Busta Roberta Fica je súčasťou výstavy Moc bezmocných v bratislavskej Kunsthalle

v rozhovore s kurátorkou Lenkou Kukurovou sa dočítate:

  • o výstave Moc bezmocných
  • či potrebuje umenie štátnu podporu
  • či máme dostatočnú slobodu umeleckého prejavu
  • ako sa prejavujú nové formy cenzúry
  • aj o tom, ako dokážu umelci ovplyvniť verejnú mienku

ako vznikala výstava Moc bezmocných?

Výstava mapuje umenie zamerané na spoločenskú kritiku v slovenskom a českom prostredí za posledné tri desaťročia. Vznikla pri príležitosti výročia Novembra 89 ako oslava tohto dôležitého politického medzníka, ale zároveň aj ako výzva k občianskej angažovanosti, ktorá je stále veľmi potrebná. 

Dôležitý je aj československý rozmer výstavy ako pripomenutie spoločnej histórie a vzťahov. Umenie s témou slobody a demokracie bezprostredne súvisí a je tak dobrým spôsobom na reflexiu stavu spoločnosti po tridsiatich rokoch od revolučných zmien. 

ako dlho ste pripravovali výstavu pred jej spustením?

Takáto prehľadová výstava by štandardne vznikala aspoň rok dopredu v medzinárodnej spolupráci, čo bolo aj naším pôvodným zámerom. Do príprav výstavy však vstúpili veľmi neštandardné situácie spôsobené mocenským a diletantským manažovaním oblasti kultúry v oboch krajinách. Počas príprav musela Kunsthalle Bratislava bojovať o svoju existenciu z dôvodu plánovania tzv. Kreatívneho centra v jej priestoroch, následne bola postihnutá krátením financií. 

Martin Marenčin / KHB

V českom prostredí bol zo dňa na deň odvolaný riaditeľ Národnej galérie a potom aj jeden z dôležitých kurátorov. V týchto neistých podmienkach sme na prípravu výstavy mali len štyri mesiace a bola otvorená za obrovského nasadenia tímu Kunsthalle. Takéto podmienky sú však nezlučiteľné so systematickou prácou a bránia aj širšiemu presadeniu sa slovenského súčasného umenia, či už doma, alebo v zahraničí.  

podľa čoho ste vyberali diela, ktoré vidíme na výstave? 

Téme angažovaného umenia po roku 1989 sa venujem už vyše 15 rokov, túto tému som spracovala v dizertačnej práci obhájenej na Karlovej Univerzite. Výstava vychádza z môjho teoretického výskumu, ale aj z predošlej kurátorskej praxe. Je prierezom umeleckými dielami, ktoré sa venovali závažným spoločenským témam alebo vyvolali verejnú diskusiu. 

„Sloboda umeleckého prejavu je indikátorom stavu demokracie v spoločnosti.“

Zďaleka však neprezentuje všetkých slovenských a českých autorov a autorky, ktorí sa takémuto typu umenia venujú, tých je našťastie veľké množstvo. Umelecká scéna si stále viac uvedomuje nutnosť záujmu o veci verejné. 

myslíte si, že politici vnímajú, že umenie často odráža náladu v spoločnosti a tak aj aktuálne politické dianie?

Vzťah politikov k umeniu v našej spoločnosti by sa dal charakterizovať ako nezáujem. Nie je to sféra, ktorá prináša politické body. Pritom bez umenia žiadna spoločnosť nerozkvitá. Nezáujem politikov o umenie je čiastočne spôsobený aj charakterom umeleckej scény, kde prevláda dôraz na individualitu. 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite