tri roky po atmosférickej a všeobecne mimoriadne pozitívne prijatej osemdielnej Pustine uzrel v susednej Českej republike svetlo sveta nový seriál. Režisérskej taktovky sa opäť chopil Ivan Zachariáš, ktorý v očiach našinca práve Pustinou prekročil tieň „iba“ medzinárodne uznávaného reklamného tvorcu. Producentskú gesciu nad projektom opäť prevzala Tereza Polachová (okrem Pustiny produkovala aj Horiaci ker, Až po uši, Mamon a Terapiu). V tvorivom tíme prevažujú aj ďalší zavedení fachmani – napríklad kameraman a Zachariášov dlhoročný spolupútnik Jan Velický či oceňovaný scénograf Jan Vlasák.
Novinka má oproti predchádzajúcej Pustine menej epizód, minimálne na dvoch úrovniach je však väčšia. Šesťdielna miniséria Bez vedomia totiž bodrými a dlhými krokmi prekračuje hranice akejsi českej „ospalej diery“, kde od uhlia zafúľané líšky dávajú dobrú noc. Keďže téma minisérie je viazaná na azda najzlomovejší bod novodobých (stredo)európskych dejín, vďaka tomuto svojmu časovému a priestorovému ukotveniu odvážne vstupuje do vysokej hry, ktorá nemôže byť iná ako veľká.
(bez)vedomý pohľad zo šachovnice
„Projekt Bez vedomia v istom zmysle nadväzuje na tradíciu špionážnej fikcie modelovo reprezentovanej napríklad tvorbou Johna le Carré,“ priznal na pražskej tlačovej konferencii šéfdramaturg HBO Europe Steve Matthews, keď osvetľoval koncept minisérie. Zároveň však dodal čosi, čo vo vzťahu k minisérii Bez vedomiu vnímam ako absolútne definujúce. Zatiaľ čo mnohé, aj tie najikonickejšie špionážne príbehy pristupujú k strednej Európe v čase studenej vojny výlučne ako k šachovnici, na ktorej prebieha hra medzi kýmsi na Východe a kýmsi iným na Západe, tento počin je prakticky od počiatku koncipovaný inak. V prvom rade zasadené do minulosti, a až v druhom rade špionážne rozprávanie, stojí v minisérii Bez vedomia celkom fundamentálne na idei pokúsiť sa vypovedať príbeh práve z pohľadu tej šachovnice.
Podstatnejšia je teda v seriáli optika pešiakov, tých, ktorí sa – nedobrovoľne a hádam aj neuvedomene – ocitli uprostred bojového poľa. Bez vedomia síce zachytáva aj to, ako sa v Európe dvíha „vietor zmeny“ a ako sa v silnejúcom vánku o kontrolu naťahujú mocichtiví „veľkí“ a ich rozviedky, v centre pozornosti sú však najmä osudy tých „malých“. Ide najmä o akademika Viktora a jeho manželku Mariu, postavy, ktoré spod jarma totality utiekli, aby sa po dvanástich rokoch vrátili z exilu domov, a tak znovu zohrali svoj malý, ale podstatný part v tej vysokej hre.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.