film Amnestie sa vracia o tridsať rokov späť, aby sa v historických udalostiach spojených s koncom socialistického experimentu v Československu pokúsil nájsť dosť dramatickej látky na poctivý žánrový film. Tým žánrom je triler a dráma, ktorá nevidí veci čierno-bielo. A hoci si veľmi dáva záležať na reáliách a rámcovaní príbehu reálnymi historickými kontúrami, ide o čistú filmovú fikciu. Aspoň mne sa žiada takémuto výkladu veriť.
Makropríbeh sedí. Rozsiahle amnestie prezidenta Havla prebehli, konala sa aj barbarská vzbura v leopoldovskej väznici. No to, čo sa deje na úrovni jednotlivých mikropríbehov, už je fikcia, autorská licencia. Príbeh väzňa, ktorý vykrádal papalášske komunistické vily, zavreli ho a on vo väzení robil spojku spoluväzňovi-disidentovi s vonkajším svetom. To sme ešte na začiatku príbehu, v prvej polovici roku 1989, keď už čosi visí vo vzduchu, ale lokaji režimu a aparátnici sa ešte nemusia báť, eštebácke svine ešte môžu poriadne smrdieť a disident sedí v base a číta knižky. Schyľuje sa k Nežnej, ale ešte ju nevidno.
film zbavený ideálov
Keď príde Nežná, disidenta pustia a začnú sa diať veci, ktorým sa mi jednoducho nechce veriť. O to viac, že vo filme sú vykreslené veľmi verne a navyše to dáva dokonalý zmysel. Jeden establishment vymení druhý establishment, ale naozaj morálnych jedincov, idealistov, vizionárov v tom druhom, novom establishmente nie je veľa, všetko to sú politici v tom najhoršom slova zmysle.
Tak veru, Amnestie sú výborný film, ale depresívny, cynický, zbavený ideálov, film, ktorý netematizuje morálny étos amnestií, hoci v náznakoch sa v snímke objavuje aj tento motív, ale ukazuje, že étos a morálka boli aj vtedy až na druhom mieste. Osobne si stále myslím, že rozsiahle amnestie vyhlásené v roku 1990 boli motivované predovšetkým faktom, že komunistický režim vo veľkej miere zatváral do väzenia ľudí, ktorí boli politicky nepohodlní, ale vždy bolo lepšie zavrieť ich za skutočný trestný čin. Akože niekto sa pri výsluchu vzpiera, nedajbože sotí policajta a už ide sedieť za napadnutie verejného činiteľa. Lebo dialo sa také, viem, pamätám si to. Toto moje sklamanie však súvisí viac s mojimi nenaplnenými očakávaniami ako so samotným filmom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.