keď v roku 1951 zvíťazil na festivale v Benátkach japonský film Akiru Kurosawu Rašomon, bolo to najmä očarenie Európy z magického neznáma, ktorému sme napriek tomu rozumeli. Nebola to exotika inej civilizácie, ale do príbehu zhmotnené filozofické pojednanie o mnohorozmernosti pravdy, ktorému v polovici dvadsiateho storočia holdovali existencialisti, Čapek či Borges. Rašomon bol posol globalizácie; inej, ako svetové vojny.
Kurosawa nám to vtedy zjednodušil. Vykročil nám v ústrety: Shakespeara umiestnil do stredovekého Japonska a Američanom v Siedmich samurajoch ukázal, ako sa robí skvelý western. Po ňom prišli ďalší. Hongkonský Wong Kar-Wai nás oslnil jemným milostným iskrením premiešaným s mierou brutality, ktorú sme vôbec nečakali. Fungovalo to. Kórejský Kim Ki-Duk nezaostával a japonský Ohňostroj Takeši Kitana tomu dodal vrchol. Žasli sme, ako bolo možné akceptovať dojemnú lásku k vlastnej žene u policajta takej bezpríkladnej surovosti?
Mohli by sme sa vyhovoriť na cudziu kultúru, ale nebolo treba. Ľudská situácia týchto východoázijských hrdinov nie je iná, ako ich európskych či amerických rovesníkov. Rozumieme im.
štyria chudáci vs štyria boháči
Na tohoročnom festivale v Cannes zvíťazil v konkurencii Jarmuscha, Almodóvara aj Tarantina film päťdesiatročného kórejského režiséra Bong Joon-hoa Parazit. Jeho príbeh nie je zložitý. V mizernom suterénnom byte žije normálna inteligentná štvorčlenná rodina, ktorá má iba smolu. Rodičia stratili prácu a ich príležitostné fušky nestačia na lepší život. Keď sa synovi naskytne príležitosť doučovať angličtinu dievča z dobre situovanej rodiny, rodina využije príležitosť, na pár krokov vyženú šoféra aj gazdinú a všetci štyria sa zamestnajú v luxusnej vile majiteľa IT firmy Parka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.