Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Od Evy po Evu

.michaela Mojžišová .kultúra .opera

Progresívna, objaviteľská, otvorená. Ale tiež predčasne narodené dieťa či prestupná stanica talentov. Majiteľka týchto prívlastkov, banskobystrická Štátna opera, oslavuje okrúhle šesťdesiate narodeniny novou premiérou opery Eva.

Od Evy po Evu PRESSFOTO ZDENKO HANOUT/ŠTÁTNA OPERA Najnovší repertoárový prírastok je česká opera Josefa B. Foerstra Eva, rovnaký titul, akým súbor začínal svoju činnosť pred šesťdesiatimi rokmi.

jej založenie (1959) malo viac kultúrnopolitický než umelecký motív. Banská Bystrica bola v pomerne bohatej československej divadelnej sieti päťdesiatych rokov jediným krajským sídlom bez profesionálnej scény. Existujúce činoherné Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene sa teda z rozhodnutia Zboru povereníkov rozšírilo o spevoherný súbor sídliaci v banskobystrickom Národnom dome, čím sa tridsaťtisícová Banská Bystrica stala jedným z najmenších európskych miest s vlastnou operou. Na jej čelo sa postavil skúsený organizátor divadelného života František Rell, inak sa súbor formoval takmer výlučne z mladých slovenských i českých umelcov. 

v Bystrici fajka, v Žiline tabak 

Nové divadlo vstúpilo do života v neutešených podmienkach, ale zato s vervou a nadšením. Oboje najmä v prvých sezónach veľmi potrebovalo. Platy boli žalostne nízke, bytová situácia katastrofálna, predpísaný zájazdový režim vyčerpávajúci. V domovskom Národnom dome sa uvádzali týždenne tri predstavenia, s ďalšími súbor cestoval za divákmi do miest stredného i západného Slovenska, kde hrával v nedivadelných priestoroch bez šatní a ďalšieho potrebného zázemia. Psychicky i fyzicky náročný kočovný život mal za následok veľkú, ťažko riešiteľnú personálnu fluktuáciu. V Banskej Bystrici totiž v tom čase nebola umelecká škola, z ktorej by sa dali čerpať potrebné kádre – stredoslovenské konzervatórium vzniklo v roku 1951 v Žiline a tá sa ho logicky nechcela vzdať. „V jednom meste fajka, v druhom tabak,“ zaglosoval režisér Václav Věžník. Napriek tomu, že regionálne divadlo odchovancov konzervatórií a Vysokej školy múzických umení príliš nelákalo, našli sa takí, čo uprednostnili „brúsenie profesionálnych ostrôh“ v Banskej Bystrici pred márnym krúžením okolo SND. Ako napríklad koloratúrna sopranistka Edita Gruberová, ktorá sa po učňovských sezónach v DJGT (1968 – 1970) rozbehla rovno v ústrety žiarivej svetovej kariére. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite