Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Triumf Jokera v Benátkach

.peter Nágel .kultúra .film

„Teší ma, že Pomaľované vtáča bol najdiskutovanejší film celého festivalu,“ kontroval Václav Marhoul na otázku, či ho nemrzí, že jeho film nezískal v Benátkach žiadnu štatutárnu cenu. Veľké kontroverzie a diskusie však vzbudzoval aj nový Joker, aj Polanskeho film Žalujem. A ženy!

Triumf Jokera v Benátkach PRESSFOTO LABIENNALE/NICO TAVERNISE Film Joker rozdelil divákov na dva nezmieriteľné tábory. Zhodujú sa len v jednom: Joaquin Phoenix si za svoj výkon zaslúži Oscara.

o dlho pripravovanom opuse scenáristu, producenta a režiséra Václava Marhoula možno raz vznikne kniha, alebo sa o ňom bude prednášať na filmových univerzitách. Už len fakt, že sa tento majoritne český (v koprodukcii so Slovenskom a Ukrajinou) film dostal do hlavnej súťaže benátskeho festivalu, je pre Čechov a Slovákov mimoriadnou udalosťou. Naposledy dostal takúto príležitosť Jiří Menzel pred 25 rokmi so snímkou Život a neobyčajné dobrodružstvá vojaka Čonkina. 

A pred ním trikrát Juraj Jakubisko – v roku 1989 (Sedím na konári a je mi dobre), 1985 (Perinbaba) a 1983 (Tisícročná včela). Marhoulovi však unikla možno ešte cennejšia nominácia do súťaže v Cannes. A to doslova o chlp, keď bol vyradený na poslednú chvíľu. Ponúknutú možnosť uviesť film v paralelnej sekcii Un certain regard odmietol a stavil na Benátky. Riskantný ťah vyšiel a Pomaľované vtáča sa uvádzalo v ostro sledovanej súťaži na Lide ako jediná snímka zo strednej a východnej Európy.

nekompromisné Vtáča

Realizácia filmu trvala viac ako 11 rokov. Dva roky sa usiloval 59-ročný Marhoul o získanie autorských práv rovnomennej knihy (vydanej v 1965) poľského spisovateľa Jerzyho Kosińského, ktorý od roku 1957 žil v USA, kde v 1991 aj zomrel. Najviac času zabralo napísanie optimálneho tvaru scenáru formálne i obsahovo náročnej literárnej predlohy (postupne vytvoril 17 verzií scenárov) a predovšetkým získanie nemalých finančných prostriedkov. Len sám režisér vie, čo všetko musel podstúpiť, aby mohol nakrútiť svoju víziu Kosińského diela (okrem svojich peňazí a súkromných pôžičiek založil aj vlastný dom). 

Predpokladal, že jedným z koproducentov bude logicky Poľsko, kde sa dej putujúceho malého židovského chlapca, konfrontovaného s hrôzami a zverstvami počas druhej svetovej vojny, mal odvíjať. Poliaci spoluprácu odmietli s argumentom, že filmová transkripcia knihy ich rodáka je nateraz neprijateľná. Kosiński počas svojho života tvrdil, že tým chlapcom mal byť on sám, keďže sa musel cez vojnu ukrývať na vidieku. Ako sa neskôr ukázalo, nebola to pravda. Išlo naozaj o autorskú fikciu, čo dokázal začiatkom 90. rokov aj americký historik a politológ Norman Finkelstein.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite