Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O matkách a deťoch

.anton Vydra .kultúra .divadlo

Divadlo Jána Palárika v Trnave uviedlo novú divadelnú inscenáciu Matúša Bachynca Matky. Predlohou k nej bol rovnomenný román Pavla Rankova. Aká je to hra a aké je jej základné posolstvo? A podarilo sa divadelníkom preniesť ho úspešne k divákom?

O matkách a deťoch PRESSFOTO DIVADLO JÁNA PALÁRIKA/COLLAVINO Božidara Turzonovová v role Matky a Anežka Petrová ako jej dcéra Zuzana Lauková v novej divadelnej inscenácii Matúša Bachynca Matky na doskách Divadla Jána Palárika v Trnave.

jedna dcéra má matku aj syna, ale syna jej násilne vezme do svojej starostlivosti bacharka z gulagu, kam dcéru pošlú za to, že udala partizána. V skutočnosti ho udala jej matka. Bacharka má teda nevlastného syna a tiež má matku, ktorú však ponižuje a týra. Syn má matky dve – bacharku aj svoju biologickú matku, no má veľmi rád inú staršiu ženu – nevládnu starenu, Nemku, o ktorú sa neskôr ako dospelý stará v emigrácii vo Švédsku.

Iná dcéra (ktorá nechcene otehotnela) má matku, ktorú nevie milovať, lebo je nechceným dieťaťom. Matka si k nej hľadá vzťah, ale svoje trápenie napokon radšej udusí v alkohole. Aj preto jej dcéra vkladá dôveru skôr do inej ženy, o ktorej píše diplomovú prácu – je to tá, ktorej bacharka kedysi ukradla dieťa.

Za tým všetkým sa ako ozvena tiahne známy ruský príbeh Pavlika Morozova, chlapca, ktorý vraj „hrdinsky“ udal vlastného otca, za čo ho dedinčania zavraždili. Sovietski ideológovia ten príbeh milovali a Pavlika ospevovali ako mučeníka pre nich posvätného komunizmu.

„Celá výstavba scény je odkazom na prepojené vzťahy medzi jednotlivými postavami a ich životnými peripetiami.“

Trnavské divadlo si zvolilo náročnú psychologickú drámu o komplikovaných vzťahoch medzi matkami a deťmi. Takýto príbeh nemôže mať šťastné ani jednoduché konce, lebo je o rôznorodosti trápení, na ktoré sa neradi pozeráme. Ako sa v tom trnavskému divadlu darilo?

dieťa na scéne

Režisér Matúš Bachynec dbal na to, aby v správaní postáv zachytil všetky dôležité prvky psychologickej rozorvanosti ľudí, ktorí trpia narušenou vzťahovou väzbou v detstve, posttraumatickými stresovými poruchami, nevyliečenými osobnými vzťahmi v rodine, demenciou a podobne. Toto museli herci preniesť na javisko jednak v hereckom výkone, v jazyku, a potom v gestách, často iba v slabo postrehnuteľných náznakoch (napríklad škrabanie si vlasov v prípade hlavnej postavy Zuzany).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite