slávnu agentúrnu snímku odtlačku prvej stupaje človeka na Mesiaci prekryl kresbou podľa desiatky metrov dlhého krajinného znaku vytvoreného približne pred tisícdvesto rokmi na planine Nazca v Peru. Marián Mudroch následne vytvoril sériu farebne modifikovaných ofsetových tlačí kombinovaných sieťotlačou i slepotlačou. Nazval ich Konvergencie a názov dobre ladil s pojmom približovania sa živých príbehov histórie človeka zaznamenaných v prchavých okamihoch času.
Čím sa vyznačuje a akou vlastnosťou teda je a zostane stopa Mariána Mudrocha nezastupiteľná? Zvláštnou alchýmiou metafor. Tak sám pomenoval svoje príkladné analytické hľadanie. Začalo sa to ozaj silným metaforickým jazykom, keď roku 1976 originálne zredukoval do akéhosi čiarového kódu otcov fotografický portrét a prekryl ním stovku farebne upravených ofsetových reprodukcií Rembrandtovho autoportrétu. Pozeráme sa na jemne skrytú zjavnú konfrontáciu s umeleckým odkazom otca Jána Mudrocha (1909 – 1969), zložitej osobnosti slovenskej výtvarnej moderny.
„Práve tým najvýznamnejším výtvarníkom bolo súdené kresliť a dokresliť sa.“
Hoci aj v budúcnosti bude Marián Mudroch riešiť – predovšetkým výstavnou konfrontáciou a zamýšľanou monografickou prácou – svoj vzťah k otcovej tvorbe, tú však nepochybne a najmä priznane určila iniciačná úloha jeho stretnutia s tvorbou a pedagogickou i autorskou interpretáciou Václava Ciglera. S ním, so svojím pedagógom na VŠVU, sa stretol na chýrnej ateliérovej výstave 1. otvorený ateliér v Bratislave roku 1971.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.