Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Krutý príbeh zahalený nahým telom

.anton Vydra .kultúra

Čas dovoleniek je aj časom návštev veľkých galérií a výborná príležitosť vidieť slávne diela svetových majstrov. Napríklad vo florentskej Galleria degli Uffizi nájdete Zrodenie Venuše od Sandra Botticelliho. No jedna vec je vidieť, iná poznať kontext.

Krutý príbeh zahalený nahým telom Antonio Calanni/AP/SITA Detail Botticelliho maľby na stenách Talianskeho pavilónu na výstave Expo 2015.

existujú ikonické výtvarné diela, ktoré sú tak notoricky známe, že už len byť v ich prítomnosti je pre nejedného viac než mať na stene či ploche obrazovky jeho reprodukciu. Walter Benjamin nazýval túto vlastnosť umeleckých diel „aura“. Niečo podobné poznáme z osobných stretnutí s podnetnými ľuďmi, s takými, ktorí si v sebe nesú tú typickú „duchovnú aristokraciu“, ktorá v nás na okamih vyvolá hlboký pocit, že sme sa ocitli v prítomnosti človeka, ktorý dosiahol skutočné výšiny. No ostaňme pri výtvarnom umení.

ikonická, tajomná a čudne smutná

Botticelliho obraz Zrodenie Venuše patrí medzi tie diela, ktoré všetci poznajú asi tak, ako Shakespearovho Hamleta. Bez ohľadu na to, či ho čítali alebo nie, vedia, že existuje slávna hra o bytí a nebytí, lebkách, jedovatom ostrí meča, o pomste a o čomsi zhnitom v štáte dánskom. Tak je to aj so Zrodením Venuše.

Existuje veľa výkladov, ktoré sa venujú symbolom, ktoré maliar vtlačil ako tetovanie do tela svojho obrazu. Záhyby šiat, symbolika stromov a rastlín, farieb, kompozície či smerovania Zefýrovho dychu (stačí si priložiť pravítko a všetko nám bude hneď jasné: cieľom je časť rúcha, čo na brehu stojaca Flóra drží v tvare vulvy, ktorú napokon na obraze symbolizuje aj mušľa). 

„Príbeh slávneho obrazu má totiž aj svoju odvrátenú stránku, ktorá nie je veľmi lichotivá, no o to väčšmi je zaujímavá.“

Existujú výklady, ktoré hovoria o čudných proporciách Venušinho tela: krk je husací, priveľmi dlhý, ramená naopak malé a akoby „zvädnuté“, tvár vyžaruje čudný smútok. No jeden výklad ma pred niekoľkými rokmi zaujal väčšmi než iné. Našiel som ho v texte francúzskeho teoretika umenia a filozofa Georgesa Didi-Hubermana, ktorý Botticelliho obraz nazýva „mineralizovanou krásou“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite